SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Vyriešia astronómovia kozmickú záhadu? Objavili objekt, ktorý môže byť predchodcom supermasívnej čiernej diery

Objekt s označením GNz7q sa nachádzal "priamo pod nosom", v detailne preskúmanom regióne vesmíru.

Medzinárodný výskum vedený inštitútom Nielsa Bohra a Univerzitou v Kodani nedávno identifikoval vzdialený kozmický objekt, ktorý svojimi vlastnosťami leží niekde medzi obyčajnou galaxiou a takzvaným kvazarom, píše portál univerzity v Kodani.

Kvazary alebo kvázihviezdne rádiové zdroje sú vysokoenergetické galaktické jadrá, v ktorých sídli aktívna supermasívna čierna diera. Tieto druhy objektov sú mimoriadne jasné a vyznačujú sa ako zdroje rádiového a viditeľného žiarenia. Astronómovia predpokladajú, že pozorovaný objekt by mohol byť predkom supermasívnej čiernej diery, objektu, ktorý má hmotnosť od milión do niekoľkých desiatok miliárd násobku hmotnosti nášho Slnka.

Kozmický úsvit

Takýto objekt vznikol relatívne krátko po veľkom tresku. Počítačové simulácie síce predpovedali jeho existenciu, no v tomto výskume sa astronómom podarilo reálne nájsť tento objekt vo vesmíre. Objaviť sa ho podarilo vďaka Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu a spolupráci európskej a americkej vesmírnej agentúry.

Objekt označili ako GNz7q a podľa odhadov astronómov vznikol približne 750-miliónov rokov po veľkom tresku. Toto obdobie odborníci označujú ako počiatok vesmíru tak, ako ho poznáme. Veľký tresk sa odohral pred 13.8-miliardami rokov a objekt GNz7q vznikol v ére, ktorá sa označuje ako obdobie kozmického úsvitu.

Galaxia, v ktorej objekt objavili sa vyznačuje rapídnou tvorbou nových hviezd. Tie vznikajú približne 1 600-krát rýchlejšie ako v našej galaxii, Mliečnej dráhe. Nové hviezdy ohrievajú kozmický prach, ktorý vďaka tomu jasne žiari v infračervenom spektre. Galaxia, v ktorej sídli objekt GNz7q je jasnejšia ako čokoľvek, čo vzniklo počas obdobia kozmického úsvitu.

Kvazary sú poháňané supermasívnou čiernou dierou. Ak čierna diera v jadre galaxie pohlcuje hmotu okolo seba, označuje sa ako aktívna. Keď prach a plyn padá do útrob čiernej diery, zahrieva sa prostredníctvom trenia na extrémne teploty, vďaka čomu žiari v infračervenom aj viditeľnom spektre.

„Vznik supermasívnych čiernych dier, ktoré môžu v určitých prípadoch dosiahnuť hmotnosť v desiatkach miliárd násobku hmotnosti nášho Slnka, sa radí medzi astronomické záhady,“ vysvetľuje profesor Gabriel Brammer z inštitútu Nielsa Bohra.

Predok supermasívnej čiernej diery

Podľa teórií čierne diery podstúpia obdobie rapídneho rastu, počas ktorého sa z nich stanú supermasívne čierne diery. Objekt GNz7q by mohol byť úplne prvým príkladom tohto prechodu. Vedci teda predpokladajú, že sa im podarilo objaviť predka supermasívnej čiernej diery.

Zvláštny objekt objavili v regióne, ktorý bol podrobený množstvu intenzívnych vedeckých štúdií. Tento región sa označuje ako Hubble GOODS North field.

Hubble GOODS North field
Hubble GOODS North field. Zdroj: ESA Hubble

„Tento objav je jasným dôkazom toho, že významné vedecké objavy sa môžu ukrývať priamo pod nosom,“ dodáva Brammer.

Objaviť objekt GNz7q dokázali vedci len vďaka bohatým dátam v rôznych vlnových dĺžkach. Nebyť ich, vedci by ho jednoducho prehliadli. Objekt je totiž výnimočný tým, že nemá špecifické znaky kvazaru. Vedci budú pokračovať v pátraní po podobných objektoch. V budúcich štúdiách plánujú využiť schopnosti pokročilého vesmírneho teleskopu Jamesa Webba.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close