Vedci po prvýkrát videli, ako vyzerá spomienka v mozgu
Vedcom z University of Southern California sa podarilo po prvýkrát zachytiť, ako sa tvorí spomienka.
Náš mozog pracuje zvláštnym spôsobom. Predstavte si, že máte misku cereálií, do ktorej by sa počas raňajok spustil obrovský pavúk. Pravdepodobne by ste sa ďalších cereálií nedotkli veľmi dlhú dobu.
Ide o špecifickú emočne nabitú odpoveď a vedcom sa po prvýkrát podarilo objaviť, ako takáto emočná reakcia vyzerá priamo v našom mozgu, píše portál Quantamagazine. V januári vedci z University of Southern California vizualizovali spomienky tvoriace sa v mozgu ryby. Predchádzajúce výskumy naznačovali, že by mohol mozog spomienky nejakým spôsobom zakódovať, no išlo o úplne iný proces, čo vedcov zaskočilo.
Napriek tomu sa im podarilo utvrdiť názor, že spomienky sú v skutočnosti mimoriadne komplexným fenoménom, ktorý využíva množstvo rôznych neurónových spojení. Záleží aj na type spomienky, mozog sa totiž rôzne druhy spomienok rozhoduje kódov odlišnými spôsobmi. To môže vysvetľovať prečo sú traumatické spomienky oveľa trvácnejšie, než iné druhy spomienok.
„Je možné, že mozog živých organizmov funguje podobne ako SSD disk,“ vyjadril sa spoluautor štúdie, Scott Fraser.
Fraser tvrdí, že mozog nahrá určité druhy myšlienok oveľa „pevnejšie“ než iné. Preto si ľudia dokážu mimoriadne silnú udalosť do detailov vybaviť aj o niekoľko rokov neskôr. Predchádzajúce štúdie sa pokúšali tajomstvo pamäte a spomienok hľadať v mozgovom kortexe, no do hlbších štúdií sa vedci pozreli len málokedy. Nový výskum preskúmal amygdalu, ktorá zodpovedá za pocit strachu. Zároveň sa však spája s asociatívnym typom spomienok.
Je to veľmi častý druh spomienok, no najmenej pochopený. Nachádza sa totiž v časti mozgu, ku ktorej nemáme prístup. Tím vedcov sa rozhodol pozrieť na Zebričky, druh ryby, ktorá síce nemá amygdalu, no za jej asociatívne spomienky zodpovedá iná časť mozgu. Tá je oveľa dostupnejšia.
Neprehliadnite
Ako to funguje v praxi?
Neurológovia sa zhodujú, že spomienky sa v mozgu vytvárajú prostredníctvom úpravy synapsií. Sú to regióny mozgu, kde sa spájajú neuróny. Presnejšie sa vedci zhodujú na tom, že sa upravuje sila jednotlivých neurónových prepojení.
Vedci sa preto rozhodli geneticky upraviť Zebričku tak, aby produkovala fluorescenčné proteíny v neurónoch. To vedcom umožnilo sledovať, ako vzniká myšlienka v mozgu tejto ryby. Videli totiž všetky synapsie a aj to, aké silné je prepojenie medzi nimi. Vedci vytvorili emočnú odpoveď na svetlo. Ryba si začala svetlo spájať s nepríjemnými teplotami vody a keď sa svetlo zasvietilo, po čase si vyvinula emočnú odpoveď.
Vedcov prekvapilo, že sila signálu ostala rovnaká, či sa ryba niečo naučila, alebo nie. Pri rybe, ktorá ukázala emočnú reakciu ale vedci objavili niečo zvláštne. Namiesto toho, aby mozog vytvoril silnejšie prepojenia, niektoré z nich orezal. Vedci predpokladajú, že toto môže byť spôsob, akým si mozog vytvára spomienky, no na konkrétne odpovede potrebujú viac dát.
Komentáre