V tomto období Mars stratil vhodné podmienky pre život, hovoria astronómovia
Kedy prišiel Mars o svoje magnetické pole? Kolaps mohol nastať neskôr, než si astronómovia spočiatku mysleli.
Množstvo dôkazov naznačuje, že Mars bol kedysi dávno, pred miliardami rokov, obývateľnejšou planétou, než je dnes. Na jeho povrchu tiekla voda, mal hustejšiu atmosféru a miernejšie teploty. Odborníci predpokladajú, že v tejto ére mohol Mars prekypovať životom.
Niečo sa ale zmenilo a planéta stratila svoje vhodné podmienky pre život. Voda sa vyparila, atmosféra takmer úplne zmizla a s nimi pravdepodobne aj organizmy, za predpokladu, že na Marse vôbec niekedy existovali. Výskumníci predpokladajú, že za stratu atmosféry a následne aj vody a ďalších podmienok môže kolaps magnetického poľa planéty, ktoré aj našu Zem chráni pred energetickými časticami.
V rámci nového výskumu vedci z Harvardskej univerzity preskúmali, čo mohlo viesť ku kolapsu magnetického poľa a kedy táto zmena nastala. Výsledky štúdie autorov prekvapili. Za dôležité totiž považovali zistiť hlavne to, kedy mohlo magnetické pole Marsu skolabovať. Ukazuje sa, že magnetosféra vydržala dlhšie, než sa spočiatku predpokladalo.
Magnetické pole a život
Predchádzajúce odhady naznačovali, že magnetosféra Marsu skolabovala pred približne 4,1-miliardami rokov. Autori nového výskumu ale hovoria, že Mars si magnetické pole mohol udržať o stovky miliónov rokov dlhšie. Podľa ich výskumu skolabovalo len pred 3,9-miliardami rokov.
Práca sa zakladá na simuláciách a modeloch, ktoré odhadujú marťanské “dynamo” ide o procesy v útrobách planéty, ktoré prispievajú k pohybu roztaveného materiálu a tým vytvárajú magnetické pole okolo planéty. Predpokladá sa, že marťanská magnetosféra pracovala na rovnakých princípoch, na akých dnes funguje pozemské magnetické pole.
Neprehliadni
Myšlienka, že magnetosféra Marsu mohla vydržať dlhšie, než sa spočiatku predpokladalo, nie je úplnou novinkou. Rovnaký vedecký tím, ktorý je autorom aj tejto štúdie, už v minulosti rozmýšľal, či mohla magnetosféra Marsu vydržať dlhšie, než by sa spočiatku predpokladalo. V tejto štúdii sa rozhodli na túto teóriu zamerať a dopátrať sa k pravde.
Predchádzajúce experimenty simulovali ochladzovanie a magnetizačné cykly veľkých kráterov na povrchu červenej planéty. Tieto krátery sú len slabo magnetizované, čo viedlo vedcov k myšlienke, že vznikli po tom, ako sa magnetosféra Marsu zrútila. Výskumníci z Harvardu ale vo svoje novej štúdii poznamenávajú, že skorý kolaps magnetického poľa planéty nemusí byť nutný na to, aby vznikli na povrchu planéty krátery, ktoré sú len slabo magnetizované.
Druhou možnosťou je, že veľké krátery na Marse vznikli v období, kedy planéta prechádzala vymieňaním magnetických pólov. Ide o proces, počas ktorého sa magnetosféra planéty “prehodí”, teda severný magnetický pól prejde na juh a opačne. Počítačové simulácie ukázali, že ak by krátery vznikli počas tohto prehadzovania magnetických pólov, dnes by mali rovnako slabé magnetické signály, aké môžeme pozorovať.
Kolaps magnetického poľa Marsu
Prehodenie magnetických pólov je proces, ktorý prebieha aj na Zemi. Vedci predpokladajú, že naša planéta prehodí svoje magnetické póly raz za niekoľko stoviek tisíc rokov.
“V rámci našej štúdie sa nám podarilo dokázať, že prakticky neexistuje dôvod, prečo by sa malo dynamo v útrobách Marsu zastaviť skoro a tým pádom by došlo aj ku skorému kolapsu jeho magnetosféry,” Sarah Steele, jedna z autorov štúdie.
Nová práca stavia na dávnejších vedeckých výskumoch, ktoré začali spochybňovať časovú os obývateľnosti červenej planéty. Podľa týchto starších výskumov si Mars dokázal udržať obývateľnejšie podmienky dlhšie, než sa spočiatku predpokladalo. Autori štúdie touto prácou napádajú teóriu, s ktorou viac-menej súhlasila väčšina vedeckej komunity. O Marse sa ale stále dozvedáme nové poznatky a s tým sa musí upravovať aj náš pohľad na evolúciu planéty.
To, že magnetické pole okolo Marsu vydržalo dlhšie, než sa spočiatku predpokladalo naznačuje aj analýza vzorky z meteoritu Allan Hills 84001, ktorý pochádza z Marsu. Po analýze prostredníctvom mimoriadne výkonného mikroskopu výskumníci našli stopy, ktoré potvrdili, že Marťanské magnetické pole mohlo skolabovať pred 3,9-miliardami rokov, teda podstatne neskôr, ako sme predpokladali.
