Trvá vystopovanie hovoru dlhšie ako 60 sekúnd?
Zatiaľ čo v minulosti bolo potrebné odsledovať fyzicky telefonát cez sieť rozvádzačov, tak dnes to už nie je potrebné
Ako dlho trvá vystopovať hovor? Podľa filmov alebo seriálov, ktoré môžeme sledovať v televízii, potrebujeme na vystopovanie hovoru určitú dobu, kým „detektív dokáže identifikovať“ pôvodcu hovoru. Realita však môže byť úplne inou. Téme sa venuje portál howtogeek.com.
Predtým ako existovali počítače, tak existovali niečo ako „ústredne“, kde dochádzalo k prepojovaniu hovorov prostredníctvom siete rozvádzačov. Išlo však o 30. roky 20. storočia, kedy telefonáty boli smerované prostredníctvom siete fyzických prepínačov, ktoré obsluhovali ľudia. Neskôr nástupom počítačov bol tento zastaralý spôsob postupne nahrádzaný za automatizovaný systém.
Len pre zaujímavosť koncom 19. storočia vznikol prvý telefón, ktorý umožňoval spojiť sa s osobou na druhej strane. Jeho vynálezcom bol Almon Strowger, ktorý si ho dal patentovať v 1891. Spopularizoval sa však o niekoľko desiatok rokov neskôr.
V tomto čase keď bolo nevyhnutné sledovať hovor, tak išlo vskutku o komplexný proces. Bolo totiž potrebné odsledovať cestu spojenia naprieč fyzickými rozvádzačmi, aby bolo možné lokalizovať hovor. Práve v týchto prípadoch bolo nevyhnutné udržať volajúce čo najdlhšie na linke, aby mali vyšetrovatelia dostatok času na vystopovanie pôvodcu hovoru.
Pravdepodobne táto časť našej histórie stojí za inšpiráciou tvorcov filmov, či seriálov.
Neprehliadnite
„Úžasné“ metadáta
V súčasnosti je tento proces oveľa jednoduchší ako tomu bolo v minulosti. Nástupom moderných technológií totiž nastala automatizácia, ktorá vymenila ľudí za stroje, ktoré sú schopné spracovávať viacero úloh súčasne. Stroje napríklad prebrali základné úlohy ako je napríklad smerovanie hovorov, ktoré bolo v minulosti vykonávane manuálne. Vďaka tomu sa celý tento proces urýchlil. Okrem toho pribudli aj metadáta. Pod týmto pojmom si môžete predstaviť niečo ako „dáta o dátach“. V praxi to znamená, že začali byť zaznamenávané informácie ako čas hovoru, z akého typu telefónu sa uskutočnil (napr. celulárny telefón, pevná linka,…), odkiaľ a kam telefonát smeroval a podobne. Z pohľadu používateľov to znamenalo, že volajúci dostali „identifikačné číslo“, vďaka ktorému bolo možné odsledovať jeho aktivitu.
Z hľadiska sledovania pôvodu hovorov to však znamenalo to, že už nebolo potrebné manuálne sledovať hovor cez rozvádzače. Jednoducho tieto údaje, ktoré operátori zaznamenávajú a neskôr aj ukladajú po nejakú dobu sa stali na vyžiadanie úradov prístupnými.
Tieto údaje, ktoré sa ukladajú v reálnom čase sa však čiastočne od spoločnosti k spoločnosti líšia vrátane doby, po ktorú sú ukladané. Napríklad v minulosti portál nbcnews.com poukázal na dĺžku ukladanie týchto údajov, ktorá bola od niekoľkých mesiacov až po niekoľko rokov (pozn. redakcie: ide o amerických operátorov, avšak je možné predpokladať, že lehoty sú aj v našom regióne veľmi podobnými). Okrem toho dokument poodhalil aj to, aké údaje sa našimi operátormi ukladané. Pre lepšiu ilustráciu, nižšie si môžete pozrieť ako takéto metadáta vyzerajú (pozn. redakcie: nižšie si môžete pozrieť metadáta tohto článku v html jazyku, ktoré, ktoré sú následne ukladaná do databázy).
Čo to teda znamená v praxi? Zatiaľ čo v minulosti bolo potrebné fyzicky sledovať cestu telefonátu naprieč rozvádzačmi, tak v súčasnosti sa tieto údaje ukladajú prostredníctvom metadát, v rámci ktorých je možné „listovať“ v podstate ihneď, ako je hovor realizovaný (pozn. redakcie: tieto informácie nie sú verejne dostupnými, avšak z technického hľadiska sú ukladané v reálnom čase, pričom si je ich možné prehliadať). Okrem iného je možné k týmto dátam pristupovať aj spätne.
Úplná anonymita neexistuje, ale…
Sledovanie aktivity obzvlášť tej digitálnej je v súčasnosti oveľa jednoduchšie ako tomu bolo v minulosti. Netýka sa to však len telefonovanie, ale aj internetu. V súčasnosti preto mnoho používateľov presedláva na rôzne alternatívne služby určené na komunikáciu, ktoré ponúkajú viac anonymity. Ide hlavne o služby ponúkajúce end-to-end šifrovanie. V prípade chatovacích platforiem sú to napríklad One Signal, WhatsApp, či Wire (pozn. redakcie: tieto služby ponúkajú aj možnosť telefonovania. Nevýhodou však je, že aplikáciu musí mať nainštalovaná aj druhá strana). V prípade prehliadania internetu používatelia zas inklinujú k rôznym VPN službám, ktoré ponúkajú ďalší stupeň ochrany súkromia. Vo svojej podstate ide o službu, ktorá stojí medzi Vami a koncovým serverom. Funguje na princípe, že Vy pošlete požiadavku na server, ktorý tvorí medzičlánok, a ten pošle požiadavku napríklad na otvorenie stránky. Následne stránka vidí požiadavku len zo servera, cez ktorý ste poslali príkaz.
Zároveň však treba dodať, že absolútna anonymita v digitálnej dobe je takmer nedosiahnuteľná, jediné čo môžete spraviť, je obmedziť Vašu digitálnu stopu.
Komentáre