Prečo sa rakovina šíri viac v strednom veku než vo vysokej starobe? Vedci našli stopu v imunitnom systéme
Melanóm sa v staršom tele nemusí správať rovnako. Výskum na myšiach ukazuje úlohu imunity, gamma delta T buniek a molekuly PROS1 pri metastázach.
Pri rakovine väčšinou čakáš jednoduchú logiku. Čím je človek starší, tým vyššie riziko. Lenže pri melanóme sa objavuje zvláštny zlom. Výskyt tejto nebezpečnej rakoviny kože rastie najmä do veku 65 až 79 rokov, no u ľudí nad 79 rokov už krivka nečakane klesá. Neznamená to, že veľmi starí ľudia sú pred rakovinou chránení. Skôr to naznačuje, že nádor sa v starnúcom tele nemusí správať stále rovnako.
Práve tu naráža výskum rakoviny na problém, o ktorom sa dlho hovorilo málo. Väčšina experimentov stále prebieha na mladých myšiach, ktoré biologicky pripomínajú človeka v ranej dospelosti. Len menej než 10 percent podobných štúdií používa staré zvieratá, hoci melanóm sa v reálnom svete najčastejšie týka ľudí vo vyššom veku. Liek tak môže v laboratóriu vyzerať nádejne, no u staršieho pacienta narazí na iné telo, inú imunitu a iné správanie nádoru.
Najväčšie šírenie neprišlo u najstarších jedincov, ale v strednom veku
Vedcov z Fox Chase Cancer Center nezaujímalo len to, či nádor rastie. Sledovali hlavne to, kde sa melanómové bunky dokážu uchytiť, keď sa dostanú do tela. V experimente ich vpichli myšiam rôzneho veku a následne skúmali najmä pľúca a pečeň, teda orgány, kde sa metastázy často objavujú.
Výsledok nešiel podľa jednoduchej logiky veku. Najviac metastáz nevzniklo u najstarších zvierat, ale u myší v strednom veku. Mladé aj veľmi staré myši mali šírenie nádoru výrazne slabšie. Nie je to priamy dôkaz, že veľmi starí ľudia sú pred melanómom chránení. Výsledok však nápadne pripomína klinický trend, ktorý lekári vidia aj u pacientov.
Stopa viedla k špecifickým imunitným bunkám, ktoré sa nazývajú gamma delta T bunky. Predstav si ich ako rýchlu hliadku imunitného systému. Nečakajú, kým sa rozbehne veľká obranná reakcia, ale dokážu v tkanivách rýchlo zachytiť bunky, ktoré sa správajú podozrivo. U mladých a veľmi starých myší ich bolo v okolí metastáz viac. U myší v strednom veku ich však výrazne ubudlo, a práve tam sa melanóm šíril najagresívnejšie.
Neprehliadni
Keď vedci tieto bunky cielene odstránili, rakovinové bunky sa ľahšie usádzali v pľúcach a pečeni. To je dôležitý detail. Pri rakovine totiž nerozhoduje len veľkosť prvého nádoru, ale aj schopnosť vytvárať nové ložiská inde v tele. Práve pri metastázach sa ukázalo, že gamma delta T bunky môžu fungovať ako brzda, ktorú melanóm v určitom veku dokáže obísť.
Melanóm v strednom veku oslaboval bunky, ktoré mu mali brániť v šírení
Najsilnejšia stopa viedla k molekule PROS1. Tú podľa výskumníkov začali uvoľňovať melanómové bunky vo chvíli, keď sa v tele myší stredného veku znovu aktivovali a získali väčšiu schopnosť šíriť sa. Nádor teda nečakal iba na slabšiu imunitu. Zdá sa, že si dokázal vytvoriť prostredie, v ktorom sa mu ľahšie zakladali nové ložiská.
PROS1 si môžeš predstaviť ako chemický signál, ktorý mení pravidlá hry v okolí nádoru. Dáta naznačujú, že podporoval množenie rakovinových buniek a zároveň súvisel s poklesom gamma delta T buniek. Keď vedci použili melanómové bunky s nadmernou produkciou PROS1 a vpichli ich mladým myšiam, nádor sa začal šíriť agresívnejšie. Zároveň v miestach metastáz ubudli práve tie imunitné bunky, ktoré mali rakovine brániť v rozlete.
Výskum tak nenaznačuje, že melanóm má jednu univerzálnu stratégiu pre každý vek. Skôr ukazuje, že v starnúcom tele môže využiť konkrétnu slabinu imunitného prostredia. U myší v strednom veku sa táto slabina prejavila poklesom gamma delta T buniek a vyššou aktivitou PROS1. U veľmi starých myší bol obraz iný, a preto sa nádor nešíril tak výrazne, ako by sa podľa jednoduchej logiky veku čakalo.
Lieky často vyzerajú sľubne na mladých myšiach. U starších pacientov však narazia na iné telo
Práve tu sa ukazuje, prečo môže byť časť výskumu rakoviny zavádzajúco optimistická. Liek sa najskôr testuje v organizme mladej myši, ktorá má silný a relatívne nepoškodený imunitný systém. Lenže pacient, ku ktorému sa terapia dostane v nemocnici, má často úplne inú biologickú výbavu. Ak sa nádor v staršom tele šíri cez iné slabé miesto imunity než v mladom modeli, výsledok z laboratória nemusí povedať celú pravdu.
Na tento problém upozorňuje aj Mitchell Fane z Fox Chase Cancer Center. Pripomína, že väčšina štúdií sa robí na veľmi mladých myšiach so zdravou a neporušenou imunitou. Pre laboratóriá je to lacnejšie, rýchlejšie a jednoduchšie. Lenže práve tým môže výskum prehliadať zmeny, ktoré rozhodujú u starších pacientov.
Faneov tím preto skúma, či by v budúcnosti mohlo pomôcť doplnenie gamma delta T buniek alebo blokovanie molekuly PROS1. Zatiaľ však nejde o hotovú liečbu pre pacientov. Ide o predklinickú stopu, ktorá ukazuje, že staršie telo nie je len pomalšia verzia mladého tela. Má inú imunitu, inú schopnosť znášať liečbu a zrejme aj iné pravidlá, podľa ktorých sa nádor dokáže šíriť.
Riziko rakoviny s vekom rastie, no po osemdesiatke sa deje niečo zvláštne
Pri melanóme je najzaujímavejší práve paradox veku. Čakáš, že čím je telo staršie, tým horšie budú vyzerať aj čísla. Lenže krivka podľa klinických dát nestúpa donekonečna. Výskyt ochorenia rastie najmä do veku približne 65 až 79 rokov, no po veľmi vysokom veku začne klesať. Neznamená to, že človek po osemdesiatke je mimo rizika. Skôr to ukazuje, že nádor aj imunitný systém sa v rôznych fázach starnutia môžu správať odlišne.
Aj preto vedci z Fox Chase Cancer Center vytvorili kolóniu starých myší, na ktorých sa dajú testovať nádory v prostredí bližšom telu staršieho pacienta. Takýto model nie je lacný ani rýchly. Myš musí žiť 18 až 24 mesiacov, kým sa dostane do veku, ktorý má pre podobný výskum význam. Práca s mladými zvieratami je jednoduchšia, no práve tam môže vzniknúť slepé miesto.
Ak chorobu starších ľudí skúmame najmä na biologicky mladom tele, môžeme prehliadnuť mechanizmy, ktoré rozhodujú až neskôr v živote. Vek nie je len údaj v karte pacienta. Mení imunitu, správanie nádoru aj to, či liečba zasiahne skutočnú slabinu choroby. A možno práve tam sa ukrýva dôvod, prečo niektoré lieky v laboratóriu vyzerajú lepšie než neskôr pri pacientoch.
