SpravodajstvoVeda a výskum

Prečo Albert Einstein neveril, že by mohli byť jadrové zbrane skutočnosťou?

Po objavení prirodzenej rádioaktivity nastal rozmach sci-fi diel

Dnes už vieme, že vyrobiť jadrové zbrane, či postaviť jadrové elektrárne nie je žiadny problém, no v minulosti veľa vedcov tvrdilo, že postaviť jadrovú zbraň nie je možné.

Tvrdil to aj laureát Nobelovej ceny, Robert Millikan. V roku 1928 povedal, že neexistuje žiadna šanca, že by sa ľudstvu niekedy podarilo využiť energiu atómu. Zároveň tvrdil, že využívanie atómovej energie po tom, ako sa minú zásoby uhlia je nevedecký, utopistický sen. Hovorí o tom YouTube kanál Veritasium.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Mali na to dobrý dôvod. V roku 1896 objavil francúzsky fyzik, Antoine Henri Becquerel prirodzenú rádioaktivitu, pri skúmaní fosforescencie uránu. Spočiatku veril, že rádioaktivita je jav, podobný fosforescencii. Fosforescencia je jav, kedy objekt pohltí žiarenie, napríklad svetlo a neskôr ho vyžiari v inej časti spektra.

Objavenie rádioaktivity

Becquerel objavil prirodzenú radiáciu jednoduchým pokusom. Jedného dňa zobral urán na Slnko a položil ho na fotografický film, ktorý neskôr vyvolal. Na spodku papiera, kde urán ležal, sa objavila stopa. Becquerel prikladal túto stopu fosforescencii, pretože na skalu dopadala energia v podobe Slnka a skala ju vyžarovala von. Keď však nechal jedného dňa urán s fotopapierom v skrinke, po vyvolaní filmu dostal rovnaké výsledky. Urán vyžaroval, sám od seba, istú formu energie.

Nikto nevedel, čo je táto energia zač, dokým neprišiel Albert Einstein so svojou známou rovnicou, E=mc2. Einstein tvrdil, že zdroj žiarenia uránu môže byť hmota jeho jadra. Malá hmotnosť jadra nám môže dať obrovské množstvo energie a v tom čase išlo o objav, ktorý pobláznil najmä autorov sci-fi. Príkladom je H. G. Wells, ktorý v roku 1914 vydal knihu s názvom The World Set Free. V tejto knihe sa objavuje uránový granát, ktorý exploduje enormnou silou. V tejto knihe sa zároveň po prvýkrát v histórii spomína atómová bomba.

Tieto technologické výdobytky však boli pre vedcov nepredstaviteľné. Sám Einstein sa v roku 1933 vyjadril nasledovne.

„Neexistuje ani najmenší náznak toho, že budeme niekedy môcť využiť silu atómovej energie. Znamenalo by to rozdrtenie atómu na želanie,“ vyjadril sa Albert Einstein.

Problémom bolo, že ľudia vtedy nemali možnosť narábať s jadrami atómov. Jediné čo v tej dobe mohli, bolo pozorovanie rádioaktívneho rozkladu atómov jedného konkrétneho izotopu.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close