Paradentóza nemusí byť len problém zubov. Vedci zistili, že zápal v ďasnách môže súvisieť aj s tým, čo ješ

Choroby ďasien sa stále liečia najmä mechanicky – čistením zubov, dentálnou hygienou a zákrokom u zubára. Výskum z King’s College London však ukazuje, že pri parodontitíde môže do hry vstupovať aj niečo menej očividné: celkový zápal v tele a spôsob stravovania.

Štúdia publikovaná v odbornom časopise Journal of Clinical Periodontology sa pozrela na takzvanú diétu napodobňujúcu pôst. Nejde o hladovku ani o návod, ako si doma „vyhladovať“ zápal v ďasnách. Ide o krátkodobý, presne nastavený režim s nízkym príjmom kalórií, ktorý vedci použili ako doplnok k bežnej parodontologickej liečbe.

Pôst prišiel až po čistení pod ďasnami

Do výskumu zaradili 28 pacientov zo španielskych nemocníc s diagnostikovanou parodontitídou, teda pokročilým ochorením ďasien. Pri ňom zápal neostáva len na povrchu ďasna, ale napáda závesný aparát zuba a môže zasiahnuť aj kosť. Pri neliečenom stave sa zuby začnú uvoľňovať a človek o ne môže prísť.

Pacientov rozdelili do dvoch skupín. Obe absolvovali štandardnú nechirurgickú parodontologickú liečbu vrátane čistenia pod líniou ďasien. Rozdiel bol len v tom, že jedna skupina pokračovala v bežnej strave, zatiaľ čo druhá dostala navyše tri päťdňové cykly diéty napodobňujúcej pôst.

Režim bol presne nastavený. Prvé dva dni pacienti prijali približne 1 100 kalórií denne, ďalšie tri dni 750 kalórií.. Šiesty deň sa vracali k vyššiemu príjmu cez mäkké jedlá a siedmy deň už jedli normálne. Tento cyklus zopakovali trikrát počas šiestich mesiacov. Sledovanie dokončilo 27 pacientov.

Súvisí s tým

Vedci vyvinuli zubnú pastu, ktorá zastaví baktérie spojené so zápalom ďasien bez toho, aby zničila dobré baktérie v ústach

V krvi bolo menej zápalu, zubárske merania však ostali rovnaké

Vedci pacientom odoberali krv a zároveň aj tekutinu zo žliabku medzi zubom a ďasnom. Práve tá ukazuje, čo sa deje priamo v mieste zápalu, nie iba všeobecne v tele.

Po zákroku sa v oboch skupinách krátkodobo zvýšila hladina hs-CRP, citlivého ukazovateľa zápalu v krvi. Pri čistení pod ďasnami nejde o nič nečakané, keďže ide o zásah do zapáleného tkaniva. V ďalších meraniach však mala skupina s diétou priaznivejší vývoj niektorých zápalových markerov.

Išlo najmä o hs-CRP v krvi a o lokálne ukazovatele v tekutine z ďasien, vrátane MMP-8 a IL-6. MMP-8 súvisí s rozkladom spojivového tkaniva pri parodontitíde, IL-6 patrí medzi zápalové signálne molekuly. Pri skupine s diétou sa v neskorších meraniach objavil trend k nižším hodnotám, čo naznačuje slabšiu zápalovú aktivitu.

Klinické parametre ochorenia ďasien sa však medzi skupinami výrazne nelíšili. Laboratórne výsledky teda vyzerali zaujímavo, no pri bežných zubárskych meraniach sa nedalo povedať, že by skupina s diétou dopadla jasne lepšie než kontrolná skupina.

Diéta obstála, dôkaz o liečbe ešte nie

Autori štúdie najskôr potrebovali zistiť, či pacienti takýto režim vôbec zvládnu a či sa pri ňom neobjavia vážnejšie problémy. V tomto bode štúdia dopadla dobre. Pacienti diétu podľa potravinových denníkov zvládli a hlásili len mierne vedľajšie účinky.

Zároveň sa ukázalo, že zásah do stravovania môže meniť zápalové reakcie spojené s parodontitídou. Nie natoľko, aby sa z toho dnes dal urobiť nový liečebný postup, ale dosť na to, aby sa téma oplatila skúmať ďalej.

Autori pritom sami upozorňujú na limity. Vzorka bola malá, analýzy boli exploračné a štúdia nemala silu na to, aby definitívne potvrdila klinickú účinnosť diéty. Chýbali aj objektívne biochemické dôkazy, že pacienti naozaj vstúpili do metabolického stavu typického pre pôst, napríklad meranie ketónov, IGF-1 alebo zmien glukózy a inzulínu.

Zápal mohlo stlmiť viac než len menej kalórií

Jedným z možných vysvetlení je nižší oxidačný stres, ktorý patrí medzi procesy podporujúce zápal a poškodenie buniek. Svoju úlohu môže hrať aj nižší príjem rafinovaných sacharidov a vysokokalorických jedál, najmä sladkostí, koláčov a sušienok.

Vedci pracujú aj s ďalšími možnými mechanizmami, ako sú zmeny v IGF-1 signalizácii, ketogenéza, autofágia či vplyv na mikrobióm. V tejto štúdii ich však priamo nemerali. Preto sa o nich dá hovoriť len ako o možnom vysvetlení, nie ako o potvrdenom dôvode, prečo zápalové markery klesli.

Zaujímavý bol aj posun v bežnom jedálničku po skončení režimu. Pacienti z pôstnej skupiny jedli podľa záznamov menej mäsa, koláčov a sladkostí, a naopak viac rýb, ovocia, zeleniny a strukovín. Päťdňový režim tak mohol krátko prerušiť zabehnuté návyky a ovplyvniť stravu aj mimo samotnej diéty.

Pri cukrovke môže byť takýto pôst problém

Autori štúdie hovoria o zmenách životného štýlu ako o možnom doplnku k správnemu čisteniu zubov. Nie ako o náhrade kefky, dentálnej hygieny alebo parodontologického ošetrenia. Skratka „pôst pomáha ďasnám“ by bola pri tejto štúdii zavádzajúca.

Obmedzovanie príjmu potravy môže byť pri niektorých ľuďoch rizikové. Platí to najmä pri cukrovke, poruchách príjmu potravy, vážnych chronických ochoreniach alebo liekoch, pri ktorých je pravidelné jedlo dôležité. Aj preto by prípadné odporúčania museli byť cielené na konkrétne skupiny pacientov.

Tím z King’s College London chce pokračovať väčšou štúdiou. Až tá ukáže, či diéta napodobňujúca pôst dokáže pri parodontitíde priniesť aj merateľný klinický prínos, alebo zostane len zaujímavým zásahom do zápalových markerov. Zatiaľ z toho vychádza opatrná, no zaujímavá pointa: ďasná sa síce čistia v ústach, ale zápal, ktorý ich ničí, môže súvisieť s celým telom.