SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Má každá hviezda aspoň jednu planétu, ktorá okolo nej obieha?

Odpoveď na túto otázku nie je až taká jednoduchá, ako sa môže na prvý pohľad zdať.

Prvá planéta mimo našej Slnečnej sústavy bola objavená v roku 1992. Odvtedy vedci objavili tisíce ďalších planét, ktoré sa nachádzajú v rôznych typoch sústav. Niektoré obiehajú okolo žltého trpaslíka, hviezdy podobnej nášmu Slnku. Iné obiehajú okolo červených trpaslíkov, alebo extrémne hustých neutrónových hviezd. Dokonca našli aj planétu, ktorá obieha okolo dvoch hviezd v binárnej sústave, píše portál Live Science.

Zdá sa, že planéty môžu existovať úplne všade, no má každá sústava vo vesmíre aspoň jednu planétu, okolo ktorej obieha? Na túto otázku odpovedal Jonathan Lunine, vedúci astronomického oddelenia v Cornell Univerzity.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Je to hlavne otázka toho, či dokážeme planétu objaviť, alebo nie. Zatiaľ si nie sme úplne istí, no našli sme sústavy, kde sme nedokázali pozorovať žiadnu planétu, aspoň doteraz,“ vysvetľuje Lunine.

Vedci predpokladajú, že naša galaxia, Mliečna Dráha má rovnaký počet planét, ako hviezd. Chyták v tomto prípade je to, že planéty nie sú naprieč galaxiou rovnomerne distribuované. Existujú sústavy, ako tá naša, alebo TRAPPIST-1, ktoré majú hneď niekoľko planét, zatiaľ čo iné sústavy nemajú žiadnu.

Ako je to však možné? Astronómovia predpokladajú, že hlavnú úlohu hrá spôsob, akým daná hviezda vzniká. Mladé hviezdy sú spravidla obklopené diskom horúcej hmoty, ktorý sa označuje ako protoplanetárny disk. Tento disk je plný drobných častíc, ktoré začínajú do seba vrážať a formovať tak čoraz väčšie kusy hmoty. Väčšie kusy začnú priťahovať viac častíc a takto môže postupom času vzniknúť planéta. Nie vždy to tak funguje.

Samotné hviezdy vznikajú z molekulárnych oblakov. Ak hviezda vznikne z oblaku, ktorý rýchlo rotuje, môže sa stiahnuť, namiesto toho, aby vytvoril protoplanetárny disk. Následne sa môže zlomiť na dva oblaky a vytvoriť binárnu sústavu, alebo sústavu viacerých hviezd.

Iné sily, ktoré vplývajú na vývoj sústavy

Je pravda, že aj binárne sústavy, ako napríklad Kepler-47, môžu mať planétu, no to je otázka špeciálnych podmienok.

„Aj binárne sústavy môžu mať planéty. Molekulárny oblak sa prelomí na dve, no pri jednej z mladých hviezd sa vytvorí protoplanetárny disk. Zároveň ale existuje možnosť, že si binárna sústava pritiahne nejakú zablúdenú planétu,“ hovorí Lunine.

Ak sa molekulárny oblak točí príliš pomaly, rovnako nevytvorí protoplanetárny disk. Namiesto toho všetka hmota padne do útrob rodiacej sa hviezdy.

Ak je reč o planetárnych sústavách, otázka bude vždy komplikovaná. Aj keby mala mladá hviezda ideálne podmienky pre vytvorenie niekoľkých planét, vždy sa môže niečo pokaziť. Ak v sústave vládnu divoké gravitačné sily, planéty môžu byť zo sústavy jednoducho vykopnuté. Stanú sa z nich zablúdené planéty, ktoré putujú vesmírom bez hviezdy.

Ako však hovorí Lunine, je to otázka toho, čo vieme pozorovať. Momentálne astronómovia objavujú planéty podľa tranzitnej metódy. Keď planéta prejde popred svoju hviezdu, jas hviezdy o trochu klesne. Tento pokles vedia vedci zaznamenať a poznajú, že v sústave sa nachádza planéta. Existujú však aj planéty, ktoré sú veľmi malé a obiehajú ďaleko od svojej hviezdy. V takýchto prípadoch tranzitná metóda nepomôže a planéta ostáva v utajení.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close