SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Vtedy ju prehliadali, no dnes môže zmeniť svet: Táto zabudnutá kvantová teória prináša revolučný pohľad na častice

V 20. rokoch minulého storočia boli vedci zaskočení pozorovaniami svetla, ktoré sa správalo aj ako vlna, aj ako častica. Čo je ale pravda?

V 20. rokoch minulého storočia bol odbor kvantovej fyziky ešte len v plienkach, no to neznamená, že sa v tej dobe neobjavilo pár fascinujúcich nápadov. Príkladom môže byť teória francúzskeho vedca menom Louis de Broglie, píše portál Science Alert.

V tej dobe totiž bola medzi vedcami živá debata o tom, či sú svetlo a hmota časticami, alebo vlnami. Broglie prišiel so zaujímavou alternatívou a naznačil, že obe možnosti môžu byť pravdivé. Čo ak sú kvantové objekty vedené niečím, čo stúpa a klesá, rovnako ako hladina oceánu? Jeho teória bola podmanivá, no mala svoje chyby. Možno práve preto pomerne rýchlo upadla do zabudnutia.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Dnes sa drvivá väčšina vedcov prikláňa k niečomu, čo sa označuje ako Copenhagenova interpretácia kvantovej mechaniky. Podľa týchto zákonov sa neurčuje presná poloha a hybnosť častíc, až dokým nie sú pozorované a odmerané. Táto teória sa líši od práce Louisa de Broglie, ktorý naznačoval, že častice majú v každom momente svoju polohu, nie len vtedy, keď ich môžeme pozorovať.

Jeho teória sa nazýva teóriou pilotnej vlny a ak by bola predsa len správna, svet by sa musel správať trochu inak, zvláštnejšie. Práve preto veľa fyzikov jeho prácu neprijalo. Hoci dnes nepatrí medzi všeobecne akceptované teórie, ostáva v pamäti odborníkov a svojim spôsobom ich fascinuje až príliš na to, aby ju nechali kompletne zapadnúť prachom. Pre malú skupinu ľudí dokonca ide o teóriu, ktorá by mohla dať vesmíru jasný zmysel.

Copenhagenova interpretácia berie šancu ako súčasť prírody. V 20. rokoch vedci boli zaskočení nepresnými pozorovaniami svetla a iných častíc, ktoré sa správali viac ako vlny, než ako častice. Viac svetla do tejto problematiky priniesol dánsky teoretik, Niels Bohr a Nemec Werner Heisenberg. Ich práca počíta s určitou dávkou neistoty.

Ako sa správajú častice?

Ich pokusy odhalili niečo zvláštne. Vesmír sa správal tak, ako keby si musel ešte rozmyslieť kde umiestniť časticu, do akého smeru by mala rotovať a akú rýchlosť by mala mať. Všetky tieto vlastnosti sa prejavili až v momente, kedy danú časticu pozorujeme, nie predtým.

Broglie ale ponúka in prístup. Podľa neho nie sú nepresné výsledky chybou, ale vyobrazujú vlnu, ktorá stúpa a klesá. Častica sa nachádza niekde na dráhe tejto sínusoidy. To, kam častica dopadne je ale v rukách vlny, po ktorej cestuje.

Broglieho prístup dáva väčší rozum, no v dobe, kedy svoju teóriu ukázal svetu, nedokázal ponúknuť vysvetlenia v širších súvislostiach. Dnes existuje možnosť, že by mohla byť jeho teória správna, no na to potrebujú vedci praktické dôkazy. Aby sme mohli pozorovať, či sa častice naozaj správajú tak, ako Broglie predpokladal, potrebujeme extrémne citlivé nástroje.

Dnes nám to síce technológia neumožňuje, no vedci budúcnosti budú môcť experimentom dokázať, alebo vyvrátiť Broglieho teóriu. Ak by sa potvrdila, mohlo by to kompletne zmeniť naše chápanie vesmíru.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close