Kreatín ukázal nečakaný efekt v boji proti rakovine. V nádore môže pomáhať bunkám, ktoré „učia“ imunitu, kam zaútočiť
Kreatín môže podporiť dendritické bunky v boji proti rakovine. Vedci však upozorňujú, že výsledky zatiaľ neoverili na pacientoch.
Kreatín väčšina ľudí pozná ako doplnok pre športovcov. Vedci z UCLA však ukázali, že táto látka môže mať nečakanú úlohu aj v imunite proti rakovine. Podľa novej štúdie dokáže podporiť dendritické bunky, teda bunky, ktoré pomáhajú imunitnému systému rozpoznať nádor a spustiť proti nemu útok. Výsledky výskumu vyšli v časopise iScience.
Pri imunoterapii sa najčastejšie hovorí o takzvaných killer T bunkách, ktoré dokážu ničiť nádorové bunky. Lenže tieto bunky potrebujú niekoho, kto im ukáže cieľ. Práve túto úlohu majú dendritické bunky. Zachytávajú fragmenty nádoru a „predkladajú“ ich T bunkám ako stopu, podľa ktorej majú hľadať nepriateľa. Ak dendritické bunky nefungujú správne, celý útok môže byť slabší.
Kreatín zaujal vedcov priamo vo vnútri nádoru
Na dnes schválené imunoterapie reaguje len približne 20 až 40 percent pacientov. Tím pod vedením profesorky Lili Yangovej preto nesledoval len samotné T bunky, ale aj bunky, ktoré ich pripravujú na boj. Výskumníci najprv skúmali, ktoré metabolické gény sú aktívne v dendritických bunkách nachádzajúcich sa priamo v nádore.
Jeden výsledok bol výrazný. Gén pre kreatínový transportér, teda proteín, ktorý dostáva kreatín do bunky, bol v dendritických bunkách vo vnútri nádoru oveľa aktívnejší než v zdravom tkanive. To naznačuje, že tieto bunky v nádorovom prostredí kreatín potrebujú viac než za bežných okolností.
Nádor je pre imunitné bunky náročné miesto. Rýchlo rastúce rakovinové bunky spotrebúvajú živiny, menia chémiu okolia a dokážu imunitnú odpoveď oslabiť. Kreatín tu podľa vedcov nepôsobí ako zázračné palivo, ale ako energetická rezerva. Dendritickým bunkám pomáha udržať hladinu ATP, molekuly, ktorú bunka používa ako zdroj energie pre svoje procesy.
Neprehliadni
Keď bunky prišli o prístup ku kreatínu, stratili aj časť svojej sily
Aby vedci overili, či nejde len o náhodnú súvislosť, vypestovali dendritické bunky bez kreatínového transportéra. Tieto bunky sa ku kreatínu nedokázali dostať tak ako bežné dendritické bunky. Výsledok bol, že horšie prežívali, slabšie sa aktivovali a horšie pripravovali T bunky na útok proti nádoru.
Keď ich výskumníci nechali rásť spolu s T bunkami v laboratórnej miske, T bunky sa menej delili a tvorili menej signálnych molekúl potrebných na protinádorovú odpoveď. Inak povedané, keď dendritické bunky stratili prístup ku kreatínu, neoslabilo to len ich samotné, ale aj imunitné bunky, ktoré mali nádor napádať.
Potom vedci vyskúšali opačný postup. Myšiam s melanómom podávali kreatín denne injekčne. Rast nádoru sa spomalil a v nádore pribudlo viac aktivovaných dendritických buniek. Tieto bunky zároveň produkovali viac chemických signálov, ktoré do nádoru priťahujú ďalšie zložky imunity, vrátane CD8 T buniek a NK buniek.
Metabolická analýza ukázala, že kreatín zvýšil hladinu ATP v dendritických bunkách a pomohol udržať zápalové signálne dráhy potrebné pre ich aktiváciu. Vedci videli aj zmenu v bunkovej látkovej premene. Bunky viac investovali energiu do aktívnej imunitnej odpovede namiesto toho, aby iba šetrili zdroje.
Ľudské bunky po kreatíne lepšie aktivovali imunitu
Výskum sa nezastavil pri myšiach. Tím otestoval kreatín aj na ľudských dendritických bunkách odvodených od monocytov. Práve takéto bunky sa často používajú pri výrobe dendritických vakcín proti rakovine, kde sa imunitné bunky pripravia mimo tela a následne sa podajú pacientovi.
Kreatínom ošetrené dendritické bunky sa aktivovali lepšie a účinnejšie stimulovali ľudské T bunky zamerané na cieľ spojený s rakovinou. Podľa autorov by sa tento mechanizmus mohol v budúcnosti využiť dvoma spôsobmi. Buď ako podpora pri imunoterapii, alebo pri výrobe dendritických vakcín, kde by kreatín mohol zvýšiť kvalitu buniek ešte pred ich podaním.
Autori štúdie pripomínajú aj staršiu analýzu amerického prieskumu NHANES. Vyšší príjem kreatínu z potravy bol v nej spojený s nižším výskytom rakoviny. Treba však dodať, že ide iba o súvislosť v populačných dátach. Neznamená to, že kreatín rakovine zabraňuje.
Kreatín pri rakovine netreba brať na vlastnú päsť
Štúdia prebehla na bunkách a myšiach, nie na pacientoch. Z výsledkov sa preto nedá vyvodiť, že človek s rakovinou má začať užívať kreatín. To platí aj napriek tomu, že kreatín monohydrát má dlhú históriu používania a pri odporúčaných dávkach sa všeobecne považuje za bezpečný doplnok.
Onkologická liečba je však iný kontext než športová výživa. Každý pacient, ktorý podstupuje liečbu rakoviny, by sa mal pred užívaním akéhokoľvek doplnku poradiť s lekárom. Pri nádorových ochoreniach môže mať aj zdanlivo bežná látka iný význam, než by človek čakal.
Opatrnosť je namieste aj preto, že kreatín nemusí pôsobiť rovnako pri každom type rakoviny. Niektoré skoršie práce naznačili, že určité nádorové bunky si môžu metabolizmus kreatínu privlastniť a využiť ho vo svoj prospech. Nová štúdia ukazuje sľubný efekt na imunitné bunky, ale nevysvetľuje všetko, čo sa deje v celom nádorovom mikroprostredí.
Ďalším krokom majú byť klinické štúdie, ktoré overia, či kreatín dokáže zlepšiť výsledky pacientov liečených imunoterapiou. Zatiaľ platí triezvy záver: kreatín vyzerá ako zaujímavý nástroj na posilnenie protinádorovej imunity, no pri rakovine ešte nemá potvrdené miesto v liečbe.
