Kravy dokážu rozpoznať tvoju tvár aj hlas. Vedci odhalili schopnosť, ktorú by od nich čakal len málokto
Kravy dokážu rozlíšiť známu a neznámu ľudskú tvár a spojiť ju s hlasom. Výskum ukazuje, že ich sociálne vnímanie je oveľa komplexnejšie.
Kravy zrejme vnímajú ľudí oveľa viac, než si doteraz väčšina ľudí myslela. Nová medzinárodná štúdia totiž ukázala, že dokážu rozlíšiť známu a neznámu ľudskú tvár. Vedci navyše zistili ešte aj to, že kravy si dokážu spojiť konkrétnu tvár s konkrétnym hlasom.
Znamená to, že ak sa o ne dlhšie staráš, nezostaneš pre ne len „nejaký človek“, tvoj vzhľad aj hlas si zapamätajú, informuje portál Scimex.
Výskum zverejnil vedecký časopis PLOS a podieľali sa na ňom vedci z francúzskeho výskumného inštitútu INRAE. Tím pracoval s 32 kravami plemena Prim’Holstein, ktoré žili v pravidelnom kontakte s ľuďmi. A práve výber plemena veľa napovedá. Prim’Holstein patrí medzi najrozšírenejšie dojené plemená na svete. Ide o typické čiernobiele kravy, ktoré poznáš z väčšiny fariem aj reklám na mliečne výrobky. Tieto dojnice trávia s ľuďmi obrovské množstvo času, pri samotnom dojení, ale aj kontrole zdravotného stavu aj každodennej starostlivosti.
Pre farmárov to nie je detail. Stres totiž u dojníc priamo znižuje produkciu mlieka. Ak krava rozpozná pokojného a známeho človeka, môže reagovať úplne inak než pri cudzom alebo agresívnom ošetrovateľovi.
Z videí ľudí dokázali kravy rozpoznať známeho človeka
Vedci pripravili pomerne jednoduchý experiment. Kravám pustili videá mužov, ktorých už poznali, a potom aj videá úplne neznámych ľudí, pričom zvuk najprv vypli. Výskumníkov zaujímalo hlavne to, ako dlho sa budú zvieratá na jednotlivé tváre pozerať. Ukázalo sa, že kravy venovali viac pozornosti neznámym tváram. Presne tak reaguje veľa spoločenských zvierat, nové tváre ich viac zaujmú, pretože predstavujú niečo neznáme.
Neprehliadni
Potom prišla druhá časť experimentu. Vedci pustili zároveň hlas aj video. Obaja muži pritom vyslovili rovnakú vetu, aby výsledky neovplyvnil obsah reči. Tam sa ukázalo, že kravy dokážu rozpoznať nielen tvár, ale aj hlas človeka. Zvieratá sa totiž dlhšie pozerali na video vtedy, keď hlas sedel k správnej osobe.
„Kravy dokázali spojiť známe aj neznáme tváre so zodpovedajúcimi hlasmi,“ píšu autori výskumu.
Výsledky podľa nich ukázali, že zvieratá využili viac zmyslov naraz a vytvorili si mentálny obraz konkrétneho človeka.
Odkiaľ získali zvieratá túto schopnosť?
Na prvý pohľad môže pôsobiť zvláštne, že krava rozpozná človeka podobne ako pes alebo kôň, no autori štúdie hovoria, že evolučne to dáva zmysel. Predkovia dnešného hovädzieho dobytka žili v prísne organizovaných stádach. Každé zviera potrebovalo presne vedieť, ktorá krava je dominantná, ktorá submisívna a komu sa radšej vyhnúť. Takýto systém si vyžadoval veľmi dobrú schopnosť rozpoznávania jednotlivcov. Keď si človek kravy domestikoval, ich mozog jednoducho rozšíril tento sociálny „softvér“ aj na nás.
Ošetrovateľ sa tak nestal len anonymnou súčasťou prostredia. Krava ho začne vnímať ako konkrétneho člena skupiny. Aj preto môže pokojný človek zviera upokojiť a stresujúci človek ho naopak rozhodiť.
Hoci sa experiment zdá jednoduchý, poukázal na výnimočnú schopnosť kráv
Celý experiment má ešte jednu fascinujúcu rovinu. Kravy totiž nereagovali na reálneho človeka, ale len na video na obrazovke, čo síce neznie na prvý pohľad ako zásadný rozdiel, no pre veľa zvierat ide o náročnú úlohu. Mnohé druhy totiž monitor nevnímajú ako „obraz reality“, vidia len blikajúce svetlo alebo nejasné tvary. Kravy však dokázali spracovať dvojrozmernú tvár na videu a priradiť k nej správny hlas. To naznačuje pomerne pokročilé spracovanie informácií.
V reálnom svete pritom fungujú ešte komplexnejšie. Na farme totiž nevyužívajú len zrak a sluch, ale aj čuch. Kravy majú veľmi citlivý nos a pach človeka tvorí dôležitú časť ich orientácie. Rozpoznať môžu nielen konkrétneho človeka, ale pravdepodobne aj jeho stres alebo pokoj. V rámci tohto experimentu ale kravám na rozpoznanie stačil len obraz a zvuk.
Vedci popri ukazovaní tvárí merali kravám aj tep, čím chceli zistiť, či známe alebo cudzie tváre vyvolajú strach alebo inú silnú emocionálnu reakciu. Tep sa však výrazne nemenil. Kravy teda človeka rozpoznali, no neprejavili výrazný stres ani pri známom, ani pri neznámom človeku.
Výsledky zapadajú do rastúceho množstva výskumov, ktoré ukazujú, že hospodárske zvieratá majú oveľa komplexnejšie sociálne správanie, než sa dlho predpokladalo. Kravy tak zrejme nevnímajú ľudí len ako zdroj potravy alebo súčasť prostredia. Zatiaľ sa zdá, že si o konkrétnych ľuďoch môžu vytvárať vlastnú „pamäťovú mapu“.
