Liek na srdce, ktorý po infarkte užívajú milióny ľudí, nemusí pomáhať každému. Nová štúdia naznačuje, že niektorým pacientom môže skôr uškodiť
Betablokátory lekári bežne používajú na zníženie záťaže srdca po infarkte, no svoje miesto majú aj pri iných zdravotných problémoch. Nová štúdia REBOOT však naznačuje, že u pacientov so zachovanou funkciou srdca nemusia po infarkte vždy priniesť očakávaný úžitok a v niektorých prípadoch môžu byť skôr na škodu.
Betablokátory patria medzi lieky, ktoré lekári predpisujú už celé desaťročia, no pre bežného človeka znejú dosť technicky. V skutočnosti však fungujú na pomerne jednoduchom princípe. Ide o látky, ktoré blokujú účinok stresových hormónov adrenalínu a noradrenalínu na tzv. beta-receptory v srdci. Tieto receptory reagujú na stres tým, že zrýchlia srdcový tep a zvýšia silu jeho kontrakcií.
Betablokátory tento signál „stlmia“. Srdce tak bije pomalšie a menej silno. Dá sa to prirovnať k brzdovému systému, telo síce stále funguje, ale tlak na srdce klesne, čo je presne dôvodom, prečo mali tieto lieky kedysi obrovský význam po infarkte. Lekári nimi vedeli znížiť riziko nebezpečných arytmií a pomohli oslabenému srdcu zvládnuť záťaž. Nová štúdia, na ktorú upozornil portál Science Daily, ale ukázala, že betablokátory nemusia byť také bezpečné, ako sa predpokladalo.
Autori štúdie hovoria, že ak srdce prežilo infarkt v dobrom stave a krvné cievy sa rýchlo otvorili modernou liečbou, umelé „brzdenie“ už nemusí priniesť úžitok. Človek potom často cíti únavu, nižšiu energiu alebo spomalenie, ako keby fungoval s mierne zatiahnutou ručnou brzdou.
Výsledky prichádzajú z výskumu REBOOT, ktorý nezaplatila žiadna farmaceutická spoločnosť. Viedlo ju španielske kardiologické centrum Centro Nacional de Investigaciones Cardiovasculares spolu s akademickými partnermi z Európy. To hrá dôležitú rolu. Výskum, ktorý neslúži na predaj nového lieku, ale na preverenie starého štandardu, sa v medicíne objavuje zriedkavo. Farmaceutické firmy prirodzene nemajú motiváciu financovať štúdie, ktoré by mohli znížiť spotrebu už existujúcich liekov, aj keď sú lacné a dlhodobo používané.
Práve preto odborníci považujú podobné nezávislé projekty za mimoriadne dôležité pre dôveryhodnosť medicíny.
Neprehliadni
Účinky betablokátorov sa líšili medzi pohlaviami
Najviac diskusie vyvolala časť výskumu, ktorá ukázala rozdielne výsledky u žien a mužov. U žien s normálnou funkciou srdca po infarkte sa pri užívaní betablokátorov objavilo mierne vyššie riziko komplikácií. Výskumníci ho vyčíslili približne na 2,7 % počas niekoľkých rokov sledovania. U mužov sa podobný efekt neprejavil. Dôvody zatiaľ nepoznajú presne, no medicína ponúka viacero vysvetlení.
Ženské srdce má vo všeobecnosti odlišnú štruktúru aj fyziologické nastavenie. Priemerne pracuje s menšími komorami a vyšším pokojovým pulzom. Telo sa tak prirodzene prispôsobuje inému rytmu krvného obehu než u mužov.
Keď lekári tento systém umelo spomalia betablokátormi, môže dôjsť k narušeniu rovnováhy cirkulácie krvi. Pri srdci, ktoré sa po infarkte zotavilo a funguje normálne, sa tento zásah môže prejaviť výraznejšie než u mužov.
V odborných kruhoch sa tento problém spája so širším pojmom „gender medicine“, teda prístupom, ktorý skúma rozdiely medzi mužským a ženským organizmom pri rovnakých diagnózach. V roku 2026 ide o jednu z rýchlo rastúcich oblastí kardiológie.
Čo betablokátory v tele vlastne robia
Ako sme spomenuli v úvode, z pohľadu bežného človeka ide stále o liek, ktorý znižuje tlak na srdce. Blokuje totiž reakciu organizmu na stresové hormóny a tým znižuje tep aj silu srdcových sťahov. V praxi to znamená, že srdce nepracuje v „režime paniky“, ale v pokojnejšom tempe. Práve preto sa tieto lieky dlhé roky považovali za univerzálnu ochranu po infarkte. Nové dáta však ukazujú, že ich účinok závisí od konkrétneho stavu pacienta viac, než sa kedysi predpokladalo.
Betablokátory sa však používajú napríklad aj pri panických záchvatoch. Síce neliečia priamo príčinu záchvatov, no môžu pomôcť potlačiť fyzickú reakciu tela, ktorá záchvaty sprevádza.
Výsledky štúdie REBOOT teda nezavrhujú betablokátory ako také. Skôr otvárajú otázku, pre koho majú ešte skutočný prínos a komu už môžu priniesť viac vedľajších účinkov než úžitku. Aj preto sa v modernej kardiológii čoraz viac presadzuje individuálny prístup namiesto jedného univerzálneho postupu.
„Cieľom je prispôsobiť liečbu pacientovi, nie pacienta lieku,“ hovorí hlavný výskumník štúdie, Borja Ibáñez.
Nová štúdia REBOOT teda posúva celý výskum srdcových ochorení smerom od všeobecných pravidiel k presnej medicíne, ktorá zohľadňuje konkrétny stav každého človeka.
