Obrovská sieť falošných e-shopov má 119-tisíc domén. Hackeri kopírujú skutočné obchody, sľubujú obrovské zľavy

Falošný e-shop nemusí na prvý pohľad pôsobiť podozrivo. Môže používať skutočné fotografie produktov, ich názvy, podrobné popisy a dokonca aj kontaktné údaje reálnej firmy. Práve na takomto princípe funguje sieť, ktorú bezpečnostná spoločnosť Nebty označila ako DoppelCart.

Výskumníci podľa vlastnej analýzy spojili s touto sieťou približne 119 000 domén. Samotné domény s koncovkou .shop tvoria 118 787 z nich. V skúmanej vzorke to predstavuje 2,72 percenta všetkých domén .shop, teda približne jednu z každých 37. Ak sú údaje výskumníkov správne, ide o jednu z najväčších verejne zdokumentovaných sietí falošných obchodov podľa počtu prepojených domén.

Všetko sa začalo jednotlivými sťažnosťami

Nebty na sieť nenarazilo pri jedinom veľkom útoku. Výskum podľa spoločnosti začal pri riešení konkrétnych prípadov falošných obchodov, ktoré napodobňovali legitímne firmy. Pri odstraňovaní takýchto stránok si experti všimli opakujúce sa technické znaky. Podobné prvky následne nachádzali aj pri monitorovaní ďalších klientov. Výskumníci preto začali hľadať odpoveď na jednoduchú otázku: koľko ďalších falošných obchodov využíva rovnakú infraštruktúru?

Pomohli im verejne dostupné skeny webových stránok. Postupne spojili tisíce domén a rozsah siete začal výrazne narastať. Z pôvodných jednotlivých prípadov sa napokon stal zoznam približne 119 000 domén. Za rôznymi názvami obchodov sa podľa analýzy ukrýva opakujúca sa technická základňa. Prevádzkovatelia tak môžu meniť názov, značku alebo doménu, no niektoré vlastnosti stránok zostávajú rovnaké.

Takmer tri percentá domén .shop

Číslo 119 000 sa samo osebe interpretuje pomerne ťažko. Výskumníci preto porovnali výsledok s celkovým počtom domén s koncovkou .shop, ktoré mali v analyzovanej vzorke. Z celkovo 4 361 908 domén .shop patrilo do identifikovaného klastra 118 787 domén. Podiel tak dosiahol spomínaných 2,72 percenta.

Súvisí s tým

Hackeri napadli 953 internetových obchodov. Škodlivý kód sa aktivuje až v prehliadači návštevníka

Treba však upozorniť na dôležitý detail. Ide o stav zachytený v septembri 2026, nie o presný počet obchodov, ktoré boli v rovnakom momente aktívne. Niektoré domény už nemuseli fungovať a ďalšie mohli byť legitímne alebo patriť medzi prípady, ktoré výskumníci ešte len preverovali. Aj napriek tomu ide o pozoruhodný rozsah. Pre porovnanie, bezpečnostná spoločnosť SRLabs v roku 2024 spojila so sieťou BogusBazaar viac ako 75 000 domén. Ďalšie vyšetrovania v posledných rokoch odhalili siete s desiatkami tisíc domén.

DoppelCart tak podľa zverejnených údajov patrí medzi najväčšie doteraz popísané siete falošných e-shopov.

Najväčší problém pre zákazníka predstavuje spôsob, akým tieto stránky pôsobia dôveryhodne. Výskumníci našli obchody, ktoré používali skutočné názvy produktov, originálne fotografie a texty prevzaté z webov legitímnych predajcov. V jednom prípade dokonca popisy produktov zodpovedali originálnemu obchodu prakticky slovo za slovom.

To môže byť pre zákazníka veľmi presvedčivé. Ak už konkrétnu značku poznáš, fotografie aj názvy produktov ti môžu pripadať úplne správne. Rozdiel si môžeš všimnúť až pri kontrole samotnej domény. V jednom z analyzovaných prípadov navyše falošný obchod priamo odkazoval na množstvo súborov uložených na obrazovom serveri skutočnej značky. Používal teda materiály, ktoré pôvodne vytvoril legitímny predajca. A potom prišla ponuka, ktorej sa ťažko odoláva.

Rovnaký produkt, ale o 65 percent lacnejšie

Výskumníci pri niektorých falošných obchodoch zaznamenali zľavy vo výške 65 percent. Kombinácia známej značky, originálnych fotografií a výrazne nižšej ceny môže zákazníka presvedčiť, že narazil na výhodnú akciu. V skutočnosti však môže objednávka skončiť úplne inde, než zákazník očakáva. Práve dôveryhodnosť skopírovaného obsahu predstavuje jeden z hlavných problémov. Falošný obchod nemusí vyzerať ako amatérska stránka plná chýb. Ak jeho prevádzkovateľ použije obsah skutočného predajcu, môže pôsobiť veľmi podobne ako originál.

Celá situácia má ešte jeden nepríjemný následok. Keď zákazník zaplatí za tovar a nič nedostane, často začne hľadať kontakt na obchod, v ktorom nakupoval. Ak falošná stránka použije kontaktnú adresu skutočnej firmy, nahnevaný zákazník sa ozve práve jej. Legitímny predajca tak musí vysvetľovať, že objednávku nikdy neprijal a peniaze nedostal. Zákazník pritom pôvodne vôbec nemusel vedieť, že nakupoval na inej doméne.

„Kupujúci očakáva doručenie alebo vysvetlenie a až následne musí zistiť, že objednal na úplne inej stránke, ktorá zneužila identitu skutočného obchodu,“ opisujú problém výskumníci.

Pre firmu to znamená dodatočnú prácu pre zákaznícku podporu a zároveň riziko poškodenia reputácie. Obchod totiž môže dostať sťažnosť za objednávku, ktorú nikdy nespracoval.

Výskumníci zverejnili databázu

Nebty sa rozhodlo zverejniť kompletnú databázu, aby si firmy mohli overiť, či sa ich názov alebo doména v sieti nenachádza. Databáza obsahuje jednotlivé domény, klasifikácie a dostupné dôkazy. Nie všetky záznamy však predstavujú potvrdené členstvo v sieti. Výskumníci rozlišujú aj podozrivé prípady, domény, ktoré už nefungujú, a stránky, ktoré z klastra napokon vylúčili. Celkový počet záznamov preto môže byť vyšší než počet potvrdených domén.

Firmy si môžu vyhľadať vlastnú značku alebo doménu a skontrolovať výsledky. Výskumníci zároveň vyzývajú odborníkov a novinárov, aby údaje preverovali a upozornili na prípadné nesprávne prepojenia.

Čo môžeš urobiť, ak na taký obchod narazíš?

Ak nájdeš stránku, ktorá kopíruje známu značku, nestačí sa pozrieť iba na logo alebo fotografie. Dôležitú úlohu má samotná internetová adresa, kontaktné údaje, obchodné podmienky a spôsob platby. Podozrivá môže byť aj extrémna zľava na produkty, ktoré sa v oficiálnom obchode predávajú za podstatne vyššiu cenu. Ak stránka pôsobí ako oficiálny predajca, no doména nemá so značkou nič spoločné, dôvod na zvýšenú opatrnosť je namieste. Nebty uvádza, že pri niektorých obchodoch zo siete DoppelCart už dosiahlo odstránenie stránok. Väčšina identifikovaného klastra však podľa spoločnosti naďalej zostáva online.

Práve rozsah siete ukazuje, že problém falošných e-shopov nemusí spočívať iba v jednotlivých podvodných stránkach. Za viacerými zdanlivo nesúvisiacimi obchodmi môže stáť rovnaká technická infraštruktúra a podobný spôsob fungovania.

„Naším cieľom je, aby firmy dokázali zistiť, či ich značka patrí medzi zasiahnuté, bez toho, aby museli najskôr kontaktovať dodávateľa,“ uviedla Nebty pri zverejnení databázy.

Ak sa teda chystáš nakupovať v neznámom e-shope, samotný profesionálny vzhľad stránky ešte veľa neznamená. Pri sieťach tohto typu totiž môže byť práve skopírovaný obsah tým, čo má vytvoriť dojem, že nakupuješ u skutočného predajcu.