Darwin mal pravdu, no nie úplne. Biológovia oživujú teóriu, ktorú pred 200 rokmi zavrhli
Vedci sa vracajú k Lamarckovi. Epigenetika ukazuje, že niektoré reakcie organizmov na prostredie môžu ovplyvniť aj ich potomstvo.
Pridaj si Vosveteit.sk do GoogleKeď sa povie evolúcia, väčšina ľudí si okamžite spomenie na Charlesa Darwina a prirodzený výber. Jeho teória patrí už viac ako 160 rokov medzi základné piliere modernej biológie. Vedci však dnes upozorňujú, že samotný Darwin zrejme nevysvetlí všetko. Stále viac výskumov totiž naznačuje, že organizmy dokážu svojim potomkom odovzdať aj vlastnosti, ktoré získali počas života.
Takáto predstava pritom nie je nová. Už v roku 1809 s ňou prišiel francúzsky biológ Jean-Baptiste Lamarck. Tvrdil, že organizmy sa počas života prispôsobia prostrediu a získané vlastnosti následne odovzdajú svojim potomkom. Biológovia však jeho myšlienky neskôr takmer úplne zavrhli, informuje portál The Conversation.
Darwin prišiel približne o polstoročie neskôr s odlišným vysvetlením. Podľa jeho teórie vzniknú medzi jedincami náhodné rozdiely. Lepšie prispôsobené organizmy prežijú častejšie, zanechajú viac potomkov a ich výhodné vlastnosti sa postupne rozšíria v celej populácii. Práve tento mechanizmus dostal názov prirodzený výber a stal sa základom evolučnej biológie.
K definitívnemu pádu Lamarckovej teórie prispel aj pokus nemeckého biológa Augusta Weismanna zo začiatku 20. storočia. Vedec opakovane odrezal potkanom chvosty ešte pred rozmnožením. Ak by Lamarckova predstava platila doslova, ďalšie generácie by sa narodili bez chvosta alebo aspoň s kratším. Nestalo sa nič podobné. Potomkovia mali chvost úplne normálny a učebnice biológie označili Lamarckovu teóriu za vyvrátenú. Lenže moderná genetika dnes ukazuje, že príroda môže fungovať oveľa zložitejšie.

Lamarckova teória môže mať v sebe niečo pravdy
Vedci upozornili na drobného približne milimeter dlhého hlístovca Caenorhabditis elegans, ktorý patrí medzi najdôležitejšie laboratórne organizmy. Keď dospelého červa vystavia vírusom, baktériám, hladovaniu alebo vysokým teplotám, jeho organizmus spustí obranné mechanizmy, no prekvapenie prichádza až pri ďalšej generácii. Potomkovia totiž zvládnu rovnaké podmienky lepšie už od narodenia, hoci sa s nimi ešte nikdy nestretli.
Súvisí s tým

Vedci zistili, že za tento jav môžu malé molekuly RNA. Tie dokážu ovplyvniť aktivitu génov a pripraviť organizmus na konkrétny typ stresu. Počas rozmnožovania sa časť týchto molekúl prenesie aj do vajíčok, takže potomstvo získa určitú výhodu ešte pred narodením.
„Keď dospelé červy zažijú stres, vytvoria malé molekuly RNA. Špeciálne bielkoviny ich následne prenesú do vajíčok, takže potomkovia zdedia ich výhody už pri narodení,“ hovoria autori výskumu.
Podľa vedcov ide o formu epigenetiky. Gény samotné sa nezmenia, zmení sa iba spôsob, akým organizmus s nimi pracuje. Dlhé roky pritom panoval názor, že podobné biologické značky sa pri rozmnožovaní úplne vymažú. Novšie výskumy však ukázali, že to neplatí vo všetkých prípadoch.
Podobné príklady našli vedci aj u rastlín. Ryža po vystavení nízkym teplotám vytvorí chemické značky na génoch, ktoré jej pomôžu lepšie odolávať chladu. Táto výhoda následne uľahčí rastlinám rozšírenie aj do oblastí, kde by predtým neprežili.
Nejde pritom iba o gény. Vedci upozornili aj na správanie kosatiek. Keď samice zvládnu nový spôsob lovu, napríklad začnú namiesto lososov loviť tulene, svoje skúsenosti odovzdajú mláďatám. Tie ich následne odovzdajú ďalším generáciám. Takéto kultúrne dedičstvo podľa viacerých výskumov zohralo úlohu aj pri vzniku odlišných populácií kosatiek. Znamená to teda, že Darwinova teória prestala platiť? Väčšina biológov odpovedá jednoznačne nie.
„Prirodzený výber stále veľmi presne vysvetľuje evolučné procesy vo veľkej časti prípadov,“ tvrdia autori.
Lamarck a Darwin nemusia byť súpermi, ich teórie môžu fungovať spolu
Podľa neho však Lamarckove myšlienky môžu doplniť klasickú evolučnú teóriu. Organizmy totiž nečakajú iba na náhodné genetické zmeny. V určitých situáciách dokážu aktívne reagovať na prostredie a časť tejto reakcie prenesú aj na ďalšiu generáciu.

Vedci dokonca navrhujú, aby vedci prestali vnímať Darwinovu a Lamarckovu teóriu ako súperov. Ak schopnosť odovzdať získané výhody zlepší šancu potomkov na prežitie, prirodzený výber ju môže sám podporiť. Obe myšlienky sa tak podľa neho navzájom nevylučujú.
Výskumy by navyše mohli priniesť aj praktické využitie. Vedci už dnes skúmajú, či vystavenie rastlín suchu, chladu alebo chorobám pripraví ich potomkov na podobné podmienky. Takýto prístup by mohol pomôcť poľnohospodárom vyšľachtiť odolnejšie plodiny bez zásahov do samotnej DNA.
Podobnú stratégiu skúšajú aj pri koralových útesoch. Austrálski vedci vystavia koraly vyšším teplotám, aby v nich spustili epigenetické zmeny. Ich potomstvo by následne mohlo lepšie zvládnuť čoraz častejšie morské horúčavy. Výskumníci zároveň skúmajú, či životný štýl rodičov ovplyvní zdravie ďalších generácií. Ak by sa potvrdil vplyv na obezitu, závislosti alebo niektoré ochorenia, preventívne programy by mohli priniesť úžitok nielen súčasným ľuďom, ale aj ich deťom.
Zatiaľ však nejde o zmenu, na ktorej sa zhodnú všetci evoluční biológovia. Väčšina odborníkov naďalej považuje Darwinovu teóriu za základ evolúcie a epigenetické dedenie skôr za dôležité rozšírenie než úplnú náhradu klasického pohľadu.
Páčil sa ti článok?
Čo sa ti na článku páčilo?
Čo by sme mali zlepšiť?
Vytvor si účet – komentár bude pod tvojím menom, dostaneš body a upozornenie na odpovede.
Pokračovaním súhlasíš s pravidlami komunity a potvrdzuješ, že máš aspoň 16 rokov.
Zverejní sa pod tvojou prezývkou .
Platia pravidlá diskusie. Odkazy na iné weby nie sú povolené.
Tvoju spätnú väzbu sme dostali.
Netflix v najbližších dňoch pridá 10 noviniek. Prichádza netradičná Popoluška aj dokument o škandáloch televíznych kazateľovDiskusia
Prvý v diskusiiKto napíše prvý, dostane štítok natrvalo.
Napísať prvý komentárČítaj ďalej
Výskumníci prichádzajú s čudnou teóriou… Veria, že za explóziu komplexného života na Zemi môžu výkalyVedci tvrdia, že výkaly prvých živočíchov mohli obohatiť oceány o živiny a prispieť ku kambrickej explózii pred 540 miliónmi rokov. · 3 min čítaniaK téme
Darwinov strašiak opäť ožíva: Vedci spochybňujú časovú os evolúcie. Minulosť života nemusí vyzerať tak, ako ju dnes učíme · 3 min čítania
Vedci narazili na paradox evolúcie, ktorý súvisí so starnutím. Môže z neho vzniknúť nové pravidlo biológie · 3 min čítaniaToto by ti nemalo ujsť
Vedci možno vyriešili jednu z najväčších záhad Zeme. Z jej geologickej histórie záhadne zmizli stovky miliónov rokov · 3 min čítania
Piráti môžu naraziť na nepríjemné prekvapenie. Aj obyčajná civilná loď môže dostať výkonný kanón Sea Tridon · 4 min čítania
Vedci objavili horniny staré takmer 4 miliardy rokov. Naše predstavy o tom, ako sa formovala Zem, možno boli nesprávne · 3 min čítaniaĎalšie správy
Nový Android vírus Bazuka ti podstrčí falošnú obrazovku telefónu. Kým nič netušíš, môže ti kradnúť heslá aj peniaze · 4 min čítania
Vedci vytvorili obrovský diamant s priemerom 20 centimetrov. Môže pomôcť vyriešiť jeden z najväčších problémov AI čipov · 3 min čítania
Antarktické ľadovce sa rúcajú rýchlejšie, než vedci čakali. Obávaný domino efekt sa však nemusí dostaviť · 3 min čítania
Nemci ukázali obrnené vozidlo, ktoré sa dokáže maskovať ako iný stroj. Drony má ničiť 30 mm kanónom · 4 min čítania
Aplikáciu Potraviny môžeš po novom prepojiť s inteligentnými hodinkami. Spočíta ti spálené kalórie aj to, koľko ešte môžeš zjesť
Samsung konečne pridáva ochranu, ktorú majitelia Galaxy roky žiadali. Skryje aj tvoje súkromné správy











Noc divadiel prinesie vyše 90 predstavení, štyri premiéry aj tradičný spoločný potlesk o 19.00 h
Polícia upozorňuje cyklistov na zvýšené riziko šmyku na jeseň, apeluje na reflexné prvky
Kyberútoky na kľúčové úrady v USA: Hackeri prenikli do systémov FBI aj ministerstva poľnohospodárstva
Pozor na horách: SHMÚ vydal výstrahy pred silným vetrom, v nárazoch môže dosiahnuť až víchricu
Rokovania OSN o regulácii autonómnych zbraní s umelou inteligenciou sa skončili bez dohody
Asistent ISA iba pípa, nový návrh chce pevnú stopku: Mala by EÚ obmedziť maximálnu rýchlosť áut?
Nové Lamborghini Temerario Spyder má 920 koní a strechu, ktorú sme pri tejto značke ešte nevideli
Čínske automobilky na trhu končia už po 1 roku. Často sú stratové
Hongqi HS5 výrazne zlacnelo. Veľké SUV s pohonom 4×4 stojí menej ako 38 tisíc eur
Rozsiahle uzávery tunela Sitina! Kedy zatvoria najvyťaženejší tunel na Slovensku?
Nové elektrické BMW M3: automobilka konečne odhalila najdôležitejšie technické detaily
Prvý veterán: Aké autá radšej na začiatku nekupovať?
Mercedes eActros 600 ide okolo sveta. Na 45 000 km plánuje najviac 80 nabíjaní
Kia PV5 Chassis Cab dostane väčšiu batériu aj výkonnejší motor
Autonómny nákladiak zásobuje Lidl. Nemá kabínu ani vodiča
Renault T High Ultimate Edition: Iba 30 kusov pre celú Európu
Fuso eCanter rozváža potraviny po Bratislave. Naftu nepotrebuje ani na chladenie
Nový mýtny systém: Preregistrácia štartuje v decembri. Koho čaká výmena jednotky?
Rheinmetall chce do roka a pol ukázať bojového humanoida. V Číne má továreň chrliť jedného robota každých 10 minút
Drony útočia na lode pri Bulharsku. Armáda vyslala staré Su-25 vyzbrojené neriadenými raketami
„Nejde o krásu, ale o psychológiu.“ Bývalý agent CIA a údajná ruská špiónka opísali, ako fungujú medové pasce
Prvé izraelské stíhačky boli československé kópie Messerschmittov. Piloti ich prezývali „mulice“, no pomohli s nimi zastaviť Egypťanov
Do Poľska vleteli dve ruské strely a dron. Armáda vysvetlila, prečo ich nezostrelila
Turecko ako prvé zaradilo bezpilotnú stíhačku. Ukrajinský expert ju uprednostňuje pred českým L-39NG
Andy Kraus zaskočil divákov: Snívalo sa mu, že rodí... Túži to zažiť aj v skutočnosti
Ben Stiller a Robert De Niro sa opäť stretnú v legendárnej komediálnej sérii: Všetci fotri sú lotri prichádza do kín 26 rokov od prvého filmu
Bývalá hviezda (43) Televíznych novín prekvapuje: Na móle len v sexi spodnej bielizni
Frajerka Brada Pitta zažiarila v bielom: Aha, bola by z nej krásna nevesta
Môžeme pomocou liekov spomaliť starnutie? Rozsiahla analýza ukázala, čo skutočne funguje
Orly dokážu uloviť opice veľké ako malé dieťa. Je možné, že v minulosti lovili aj nás?
Vedci objavili horniny staré takmer 4 miliardy rokov. Naše predstavy o tom, ako sa formovala Zem, možno boli nesprávne
Kávová usadenina môže jedného dňa poháňať autá. Vedci prišli na spôsob, ako z nej vyrábať biopalivo
Bežný vitamín B12 napravil vývojové poruchy spôsobené genetickou mutáciou v experimente
Vedci vytvorili obrovský diamant s priemerom 20 centimetrov. Môže pomôcť vyriešiť jeden z najväčších problémov AI čipov
Vedci možno vyriešili jednu z najväčších záhad Zeme. Z jej geologickej histórie záhadne zmizli stovky miliónov rokov
Vedci vyvinuli „slaný“ gél, ktorý dokáže ukladať teplo. V budúcnosti by mohol výrazne znížiť účty za energie
Antarktické ľadovce sa rúcajú rýchlejšie, než vedci čakali. Obávaný domino efekt sa však nemusí dostaviť
Vedci poslali správu cez tehlovú stenu pomocou gravitácie. Nepotrebovali Wi-Fi, rádiové vlny ani kábel
Čo všetko o tebe vie Google Gemini? Takto si pozrieš jeho pamäť a odstrániš informácie, ktoré si zapamätal
Čínski hackeri zdokonalili nebezpečný malvér. Dokáže sa ukryť v počítači a potichu kradnúť citlivé údaje
Nový Android vírus Bazuka ti podstrčí falošnú obrazovku telefónu. Kým nič netušíš, môže ti kradnúť heslá aj peniaze
FBI bije na poplach. Hackeri majú v rukách nebezpečný AI nástroj, ktorý dokáže preniknúť do systému za menej než 3 hodiny
Samsung konečne pridáva ochranu, ktorú majitelia Galaxy roky žiadali. Skryje aj tvoje súkromné správy
V Google Play odhalili vyše 1 900 podvodných aplikácií. Dostali sa do viac než 500-tisíc zariadení, toto sú najrozšírenejšie
Nový Android malvér ArcticRAT dokáže ukradnúť PIN a zamknúť ti telefón. Na krádež bankových údajov využíva aj AI model Grok
Nemecko bije na poplach. Kybernetické hrozby dosiahli kritickú úroveň, hackeri získali vďaka AI nové schopnosti
Podvody s GTA VI zaplavili internet. Lákajú na lacnejšiu hru aj nevydanú PC verziu, no môžu ti vybieliť účet