SpravodajstvoVeda a výskum

„Chlapci, funguje to úplne prirodzene“: To boli prvé slová paralyzovaného muža, ktorý po prvýkrát prehovoril myšlienkami

Pomocou špeciálneho mozgového čipu dokázal kompletne paralyzovaný muž komunikovať celými vetami.

Syndróm uzamknutia je vzácny druh paralýzy, kedy je pacient kompletne paralyzovaný, no napriek tomu ostáva plne pri vedomí. Syndróm uzamknutia sa člení na „normálny“ pri ktorom pacient dokáže pohybovať očami, žmurkať a prostredníctvom toho komunikovať s okolím. Druhým variantom je ťažší, kompletný syndróm uzamknutia, kedy sú paralyzované aj oči.

Po prvýkrát v histórii sa podarilo prostredníctvom špeciálneho zariadenia komunikovať s mužom postihnutým kompletným syndrómom uzamknutia. Prostredníctvom počítačového rozhrania nahrávajúceho jeho mozgovú aktivitu, sa mu podarilo komunikovať v celých vetách. Muž si dokázal vypýtať masáž, polievku, alebo požiadal o pozeranie filmov so svojim synom, píše portál Technology Review.

Túto formu komunikácie sprostredkoval mozgový čip, ktorý sa muž časom naučil používať. Mozgovo-počítačové rozhrania dokážu pretvoriť mozgovú aktivitu na elektrické signály. Už v minulosti sa podobné rozhrania využívali v prípade čiastočne paralyzovaných pacientov, ktorí vďaka nim dokázali ovládať umelé končatiny, alebo odpovedať v jednoduchých vetách – Áno/Nie.

Nové zariadenie je však prelomom v tejto sfére. Po prvýkrát sa podarilo, aby kompletne paralyzovaný pacient komunikoval v celých vetách.

„Nadviazať opäť komunikáciu s človekom, ktorý je kompletne paralyzovaný je niečo obdivuhodné. Veríme, že tento prelomový objav má obrovský dopad nielen na zdravotníctvo, ale hlavne pre človeka, ktorý dostal opäť možnosť rozprávať,“ vyjadril sa Jaimie Henderson, neurochirurg zo Stanford University.

Muž, ktorý sa podieľal na testovaní zariadenia bol v roku 2015 diagnostikovaný vzácnou, progresívnou neurologickou chorobou ALS. Toto ochorenie postihuje neuróny, ktoré sa starajú o pohyb. Koncom roka stratil schopnosť chôdze, či reči. Od roku 2016 zaňho dýchali ventilátory. Spočiatku dokázal muž komunikovať prostredníctvom špeciálneho rozhrania, sledujúceho pohyb očí. Dokázal si vybrať písmená na obrazovke, no o rok na to stratil aj túto možnosť.

Posledná možnosť

Jedinou možnosťou ostávalo zavedenie špeciálnych elektród priamo do mozgu a tie by zaznamenávali mozgovú aktivitu muža. Spočiatku tento prístup nefungoval, no vedci zvolili inú možnosť, ktorou bol neurofeedback. Ide o metódu, kedy sa pacientovi ukazuje jeho mozgová aktivita v reálnom čase. Ak sa aktivita zvýšila, počítač prehral silnejúci tón zvuku a keď aktivita klesala, spolu s ňou klesal aj tón zvuku. Pomocou toho sa dokázal paralyzovaný muž naučiť kontrolovať toto zariadenie.

Netrvalo dlho a dokázal komunikovať jednoduchým áno/nie na základe toho, či bol tón stúpajúci, alebo klesajúci. Následne vytvorili program, ktorý ukazoval niekoľko farebných blokov písmen. Mohol si určiť, či si vyberie žltý, alebo modrý, a následne mu program postupne prehrával písmená, ktoré muž označoval.

„Chlapci, funguje to úplne prirodzene,“ tak zneli prvé slová paralyzovaného muža.

Stále je to zdĺhavá forma komunikácie, trvá približne minútu, kým si muž zvolí každé písmeno. Napriek tomu je to niečo, čo výrazne zlepšilo život nielen mužovi, ale aj jeho rodine. Netrvalo dlho a muž si dokázal požiadať o špecifické jedlá, alebo poprosil o pozeranie filmov so svojim synom.

Posledný mesiac ale muž stratil schopnosť komunikovať v celých vetách a odpovedá len áno, alebo nie. Podľa vedcov môže ísť o psychologický blok, ale aj o technologickú chybu. Je možné, že mozgové bunky „našli“ elektródy, ktoré identifikovali ako cudzie a začali sa okolo nich zhlukovať, čo môže brániť komunikácii.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close