Slnko tak, ako ste ho ešte nevideli: Vedci zachytili najdetailnejší záber Slnka v histórii
Sonda Solar orbiter priniesla bezkonkurenčný pohľad na najbližšiu hviezdu.
Najnovšia várka záberov sondy Solar Orbiter bola zachytená 7. marca. V tom čase sa sonda nachádzala priamo medzi našou planétou a Slnkom.
Výsledok je najdetailnejší pohľad na našu hviezdu, aký bol kedy zachytený, píše portál ESA. Pôsobivú kompozíciu dokázali vedci vytvoriť prostredníctvom fotografií, ktoré pochádzali z niekoľkých vedeckých inštrumentov. Prvým bol Extreme Ultraviolet Imager, ktorý zachytil najdetailnejšiu fotografiu Slnka a jeho korony. Ďalší záber bol zachytený špeciálnou kamerou SPICE. Tá vytvorila prvý celistvý záber Slnka, prvým svojho druhu za 50 rokov.
Kamera SPICE zaznamenala celé Slnko vo vlnovej dĺžke Lyman-beta – forme ultrafialového svetla vyžarovaného vodíkovým plynom. Všetky zábery sonda zachytávala zo vzdialenosti 75-miliónov km, čo je zhruba polovica vzdialenosti medzi našou planétou a Slnkom. Na to, aby sonda pokryla celý povrch hviezdy bolo potrebných až 25 záberov. Sonda ich zachytávala jeden po druhom a celý proces trval približne štyri hodiny.
Výsledok ale stojí za to. Finálna fotografia má rozlíšenie 83-miliónov pixelov v mriežke 9148 x 9112 a len pre porovnanie, toto rozlíšenie je desaťkrát vyššie, než dokáže zobraziť 4K obrazovka. V plnom rozlíšení si ju môžete stiahnuť na tomto odkaze.
Extreme Ultraviolet Imager sa na Slnko pozrel vo vlnovej dĺžke 17 nanometrov. Táto vlnová dĺžka odhaľuje solárnu koronu, v ktorej sa teploty pohybujú okolo milióna stupňov Celzia. Ak sa pozriete do pravého horného rohu fotografie, všimnúť si môžete nielen Zem, ktorá slúži ako mierka, ale aj „vlákna“ ktoré sa dostávajú z povrchu do vesmíru. Tieto regióny sú náchylné na erupciu, počas ktorej sa z korony do vesmíru vylučuje obrovské množstvo materiálu. Počas tohto procesu taktiež vznikajú solárne búrky.
Neprehliadnite
Pochopenie vrstiev našej najbližšej hviezdy
SPICE navrhli na to, aby nahliadol pod rôzne solárne vrstvy dostávajúc sa blízko k povrchu. Pracuje na niekoľkých vlnových dĺžkach, ktoré mu umožňujú vnímať vrstvy od korony, až po chromosféru. Na obrázku nižšie môžete vidieť niekoľko solárnych vrstiev, ktoré sa prezentujú v odlišných farbách.
Fialová reprezentuje vodíkový plyn s teplotou 10-tisíc °C, modrá označuje uhlík s teplotou 32-tisíc °C, zelená kyslík s teplotou 320-tisíc °C a žltá neón s teplotou 630-tisíc °C.
Takéto detailné zábery umožnia fyzikom zistiť, v akej vrstve Slnka vznikajú mimoriadne silné solárne erupcie. Zároveň sa pokúsia odhaliť jednu z pretrvávajúcich záhad nášho Slnka. Ako môže teplota stúpať s vyššími atmosférickými vrstvami.
Vo väčšine prípadov platí, že čím ďalej ste od horúceho objektu, tým teploty klesajú. Na Slnku to ale neplatí. Teploty na povrchu hviezdy dosahujú „len“ 5-tisíc °C, zatiaľ čo v najvrchnejšej korone dosahujú jeden milión °C. Vyriešiť túto záhadu je jednou z hlavných vedeckých úloh sondy Solar Orbiter. Dnes 26. marca sonda dosiahne ďalší míľnik, prvý perihelion. To znamená, že sonda sa po prvýkrát dostane do najnižšieho bodu obežnej dráhy, vzhľadom na Slnko.
Komentáre