Ako si vybrať reštauráciu na dovolenke? Slávny fyzik Richard Feynman na to našiel matematický trik

Výber reštaurácie v neznámom meste znie ako banálny problém. Po pár dňoch dovolenky alebo služobnej cesty sa však z jednoduchej otázky často stane celkom zaujímavá dilema. Máš sa vrátiť do podniku, kde si sa dobre najedol, alebo risknúť ďalšie miesto, ktoré môže ponúknuť ešte lepší zážitok?

Práve nad podobnou otázkou sa v 70. rokoch zamyslel aj slávny fyzik Richard Feynman. Muž, ktorý získal Nobelovu cenu za fyziku a patril medzi najvýznamnejších vedcov 20. storočia, nevnímal rozhodovanie pri večeri ako obyčajný problém. Premenil ho na matematickú úlohu, ktorá môže pomôcť aj tebe. Jeho riešenie pritom zostalo celé desaťročia ukryté v ručne písaných poznámkach.

Obyčajná večera sa zmenila na matematický problém

Celý príbeh sa začal počas spoločného stolovania s priateľom, píše portál Phys.org. Ten váhal, či si objedná svoje obľúbené jedlo alebo skúsi niečo nové. Feynman okamžite siahol po papieri a začal počítať. Nevytvoril však model pre výber jedla. Namiesto toho sa sústredil na širší problém. Čo urobíš v novom meste, ak máš pred sebou určitý počet večerov a chceš nájsť najlepšiu možnú reštauráciu?

Takáto situácia patrí medzi známe rozhodovacie dilemy. Na jednej strane stojí objavovanie nových možností, na druhej strane využitie toho, čo už poznáš a čo sa osvedčilo. Vedci tento typ rozhodovania označujú ako dilemu „preskúmaj alebo využívaj“. Rovnaký princíp ovplyvňuje nielen výber reštaurácie, ale aj hľadanie zamestnania, partnera či investičných príležitostí.

Feynman svoje riešenie nikdy nepublikoval. Zomrel v roku 1988 a jeho poznámky zostali len ako zaujímavý matematický odkaz. Po rokoch sa ich však výskumníkom podarilo objaviť, rozlúštiť a následne preveriť, či jeho uvažovanie naozaj funguje. Výsledky výskumu zverejnili v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.

Súvisí s tým

Čo presne je časopriestor? Matematika ho opisuje presne, no keď sa spýtaš, čo vlastne existuje, fyzika narazí na filozofiu

Podľa Feynmanovho prístupu by si mal skúšať nové reštaurácie dovtedy, kým nenájdeš podnik, ktorý prekročí určitú hranicu kvality. Keď takú reštauráciu objavíš, prestaneš experimentovať a začneš sa do nej vracať. Zaujímavé však je, že táto hranica nie je pevná. Mení sa podľa toho, koľko večerov ti v meste ešte zostáva.

Na začiatku výletu si môžeš dovoliť vysoké nároky. Ak sa ti prvá reštaurácia zdá iba priemerná, jednoducho skúsiš ďalšiu. Situácia sa však mení s každým ďalším večerom. Čím menej času ti v meste zostáva, tým viac znižuješ svoje požiadavky. Riziko ďalšieho experimentu totiž rastie. Ak ti ostáva už len jeden alebo dva večery, príliš dlhé hľadanie sa nemusí vyplatiť.

Feynmanov výpočet bol zložitejší, než ako sa rozhodujeme v praxi

Na prvý pohľad to znie ako úplne prirodzené pravidlo. Lenže v matematike je dôležitý detail. Feynmanov optimálny model nepočíta s tým, že nároky znižuješ každý deň rovnakým tempom. Hranica kvality sa podľa neho mení nelineárne. Inými slovami, niekedy sa oplatí držať latku vyššie o niečo dlhšie a inokedy ju znížiť prudšie.

Je to podobné, ako keď nakupuješ darček na poslednú chvíľu. Týždeň pred oslavou ešte pokojne odmietneš priemernú možnosť, lebo veríš, že nájdeš niečo lepšie. Deň pred oslavou už premýšľaš inak. Zrazu nie je cieľ nájsť dokonalý darček, ale dobrý darček, ktorý ešte stihneš kúpiť.

Autori novej štúdie nezostali iba pri pôvodnom výpočte. Model rozšírili o ďalšie situácie. Skúmali napríklad mestá plné priemerných podnikov, ale aj lokality, kde sa výnimočné reštaurácie objavujú pomerne často. Ukázalo sa, že optimálna stratégia sa mierne mení podľa toho, aké kvalitné možnosti máš k dispozícii.

Princíp však zostáva rovnaký. Na začiatku sa oplatí viac riskovať a objavovať. Neskôr rastie význam istoty. Matematika tak dokázala opísať rozhodovanie, ktoré väčšina ľudí robí intuitívne, hoci si pri večeri rozhodne nepočíta žiadne vzorce.

Ľudia nepoužívajú dokonalý vzorec, ale jednoduchú skratku

Vedci následne preverili, ako sa správajú skutoční ľudia. Do online experimentu zapojili 2 520 dobrovoľníkov, ktorí riešili virtuálnu verziu reštauračnej dilemy. Každý z nich sa musel rozhodovať, či bude skúšať nové podniky, alebo sa vráti do tých, ktoré už pozná.

Výsledok bol zaujímavý. Účastníci sa neriadili presne podľa Feynmanovho modelu. Namiesto komplikovanej stratégie používali jednoduchšie pravidlo. Svoje požiadavky znižovali postupne a takmer rovnomerne počas celého pobytu. Hoci to nebolo matematicky dokonalé riešenie, v praxi fungovalo prekvapivo dobre.

best dish or something new ?
Feynman's restaurant problem, by Michael A Gottlieb
Richard Feynman and Ralph Leighton had a hard time at restaurants deciding whether to order the best dish they had tried so far or something new, which – who knows – might be even better. So,… pic.twitter.com/dIrxRXkv85

— peter seelig (@peter_seelig) June 8, 2026

„Ľudia zrejme používajú jednoduchú stratégiu, ktorú dokážu ľahko prispôsobiť rôznym situáciám a zároveň sa priblížia optimálnemu výsledku pri minimálnej mentálnej námahe,“ uviedli výskumníci.

Zaujímavé je aj to, že ľudské rozhodovanie nebolo úplne slepé. Účastníci síce nepoužívali Feynmanovu presnú matematiku, no svoju jednoduchú stratégiu vedeli prispôsobiť typu prostredia. Ak virtuálne mesto ponúkalo viac kvalitných možností, správali sa inak, než keď v ňom prevládali priemerné podniky. Mozog teda zrejme nepoužíva dokonalý vzorec, ale praktickú skratku, ktorá vie zohľadniť realitu okolo seba.

Práve v tom je celá pointa zaujímavá. Ľudia často nerobia optimálne rozhodnutia v matematickom zmysle. Napriek tomu sa k nim vedia dostať veľmi blízko. Nepotrebujú na to zložité výpočty. Stačí im jednoduché pravidlo, ktoré šetrí čas, energiu a pozornosť.

Nová štúdia tak ukázala, že rozhodnutia pri výbere reštaurácie nemusia byť úplne náhodné. Aj keď si to neuvedomíš, mozog počas podobných situácií často vykoná prekvapivo sofistikované vyhodnocovanie. Richard Feynman sa ho pokúsil opísať už pred viac než polstoročím a dnešní vedci teraz naznačili, že jeho úvahy sa od reality príliš nevzdialili.

Možno teda pri najbližšej dovolenke nebude otázka znieť len tak, kam pôjdeš na večeru. Skôr pôjde o to, či ešte stojí za to hľadať lepší podnik, alebo si už našiel miesto, ku ktorému sa oplatí vrátiť.