Aj Jupiter má svoj prstenec: Prečo nie je tak výrazný ako prstence Saturnu?
Všetky plynné planéty sústavy majú prstence, no niektoré sú takmer neviditeľné. Prečo je to tak?
Najväčšia planéta Slnečnej sústavy, plynný obor Jupiter, mohol mať oveľa pôsobivejšie prstence ako Saturn, tvrdia astronómovia. Ak by to tak bolo, prstence Jupitera by sa nám javili oveľa jasnejšie, pretože planéta je bližšie než Saturn, vysvetľuje portál Phys.
Vedci z univerzity UC Riverside sa pokúsili zistiť, prečo Jupiter nemá prstence a pri hľadaní odpovede sa dostali na naozaj zvláštne miesta. Na fotografii z Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba možno nájsť jemný náznak prstenca. Kedysi mohla byť táto štruktúra výraznejšia, no mnoho mesiacov plynného obra mohlo zabrániť vzniku veľkého prstenca.
Zároveň môže platiť aj teória o tom, že kedysi dávno Jupiter mal výrazné prstence, no tie sú dočasnou štruktúrou, ktorá časom zmizne.
Čo sa presne stalo vedci zisťovali prostredníctvom sofistikovaných počítačových simulácií. Zistili, že ak má planéta dostatočne masívne mesiace, ich gravitácia naruší obežnú dráhu drobných ľadových čiastočiek, z ktorých sa prstence skladajú. Ľadové kúsky buď opustia obežnú dráhu planéty, alebo sa dostanú na kolízny kurz s mesiacom.
Nevýrazné prstence
Jupiter má vo svojej blízkosti najväčší mesiac v Slnečnej sústave ktorý by v kombinácií s ďalšími mesiacmi rýchlo zabránil vzniku prstenca. Vedci podotýkajú, že masívne planéty majú okolo seba masívne mesiace a to je jeden z hlavných dôvodov, prečo nemôžu mať výrazný prstencový systém. Všetky plynné planéty majú prstence, no v prípade Neptúnu a Jupitera sú takmer neviditeľné. Astronómovia dlhú dobu netušili o ich existencií, dokým ich nespozorovala sonda Voyager.
Neprehliadnite
Urán má výraznejšie prstence, no nie až tak ako Saturn. Pre vedcov sú však oveľa dôležitejšie. V rámci štúdie sa autori pokúsia zistiť, aké staré môžu byť. Urán je planétou, ktorá je „prevrátená na bok“. Vedci sa domnievajú že za tento nezvyčajný sklon môže masívna kolízia, ktorou si planéta prešla niekedy v minulosti. Táto zrážka zároveň môže byť dôvodom vzniku prstencov.
Prstence sú na pohľad pôsobivé štruktúry, no zároveň ukrývajú množstvo informácií o histórii planéty, okolo ktorej sa nachádzajú. V prstencoch môžu astronómovia nájsť dôkazy o dávnych kolíziách s mesiacmi, či kométami. Tvar, veľkosť a kompozícia prstencov ukazuje na udalosť, prostredníctvom ktorej vznikli.
„Pre astronómov sú prstence niečo ako krv na mieste činu,“ vysvetľujú autori štúdie.
Keď si všimnú prstence okolo planéty, okamžite vedia že v minulosti sa tam muselo odohrať niečo katastrofické. Ďalším študovaním prstencov a ich chemickej kompozície získavajú viac informácií o tom, aké typy objektov sa tam nachádzajú. Pozorovania najbližšej sústavy Proxima Centauri odhalili, že prstence môžu existovať aj okolo exoplanét. Náznaky prstencov pozorovali okolo planéty Proxima c a podľa astronómov by mohli byť ešte väčšie, než prstence Saturnu.
Komentáre