AI ich pripravila o prácu, teraz obrátili tú istú zbraň proti šéfom. Vytvorili AI, ktorá dokáže nahradiť CEO a vrcholový manažment
OpenExecutive je open-source AI systém, ktorý dokáže prevziať časť práce CEO a vrcholového manažmentu. Projekt ukazuje, že automatizácia sa nemusí týkať len radových zamestnancov.
Umelá inteligencia sa v posledných rokoch stala obľúbeným argumentom firiem, ktoré chcú znižovať náklady. Niektoré spoločnosti s jej pomocou automatizujú rutinné úlohy, iné znižujú počet zamestnancov a časť práce presúvajú na algoritmy. Vývojári, ktorí podľa dostupných informácií prišli o prácu počas takzvanej „AI transformácie“, sa však rozhodli otočiť túto logiku proti ľuďom, ktorí podobné rozhodnutia prijímajú.
Vytvorili projekt s názvom OpenExecutive. Ide o open-source systém, ktorého cieľom je zvládnuť časť práce generálneho riaditeľa a celého vrcholového manažmentu, informuje TechRadar. Autori projektu tým otvorili pomerne nepríjemnú otázku, ak firma dokáže rozložiť prácu programátora na menšie úlohy a časť z nich zverí umelej inteligencii, prečo by rovnaký postup nemohol fungovať aj pri práci ľudí na najvyšších pozíciách?
Príbeh navyše zaujal internet práve pre svoju iróniu. Manažéri už niekoľko rokov hovoria zamestnancom, že AI pomôže vytvoriť efektívnejšie firmy s menším počtom pracovníkov. Teraz vznikol nástroj, ktorý ukazuje, že podobnému hodnoteniu môže čeliť aj samotné vedenie spoločnosti.
OpenExecutive tvorí jeden AI šéf a osem špecialistov
OpenExecutive na prvý pohľad vystupuje ako jeden virtuálny manažér. V zákulisí však spolupracuje osem špecializovaných AI agentov. Každý z nich sa sústredí na inú oblasť, podobne ako členovia skutočného vrcholového vedenia firmy. Systém zahŕňa úlohy, ktoré by vo veľkej spoločnosti mohli patriť napríklad strategickému riaditeľovi, prevádzkovému riaditeľovi, právnemu poradcovi alebo človeku zodpovednému za komunikáciu s predstavenstvom.
Používateľ môže systému poskytnúť firemné dokumenty a informácie. AI následne dokáže pracovať s predchádzajúcimi rozhodnutiami, analyzovať rôzne možnosti a neskôr upozorniť na úlohy, ktoré si vyžadujú ďalší krok.
Neprehliadni
Projekt štandardne využíva modely Claude od spoločnosti Anthropic. Hlavný agent vyhodnotí požiadavku a následne ju presmeruje k špecialistom, ktorí sa najviac hodia na konkrétnu úlohu. Autori prirovnávajú celý systém k skupinovému chatu vrcholových manažérov, v ktorom každý reaguje prakticky okamžite.
Dôležitú úlohu zohráva aj fakt, že OpenExecutive funguje ako open-source projekt pod licenciou Apache 2.0. Každý si tak môže pozrieť jeho fungovanie, upraviť kód, prevádzkovať systém vo vlastnej firme alebo na jeho základe vytvoriť komerčný produkt. Celý projekt však nepôsobí iba ako ďalší nástroj pre firmy. Nesie v sebe aj pomerne jasnú kritiku spôsobu, akým niektorí zamestnávatelia pristupujú k automatizácii.
„Umožňuje pracovníkom experimentovať s rovnakou logikou, akú na nich doteraz uplatňovali ich zamestnávatelia,“ opisuje situáciu pôvodný komentár.
Ak firma tvrdí, že dokáže rozdeliť prácu zamestnanca na jednotlivé úlohy, zadať ich AI a ponechať iba niekoľko ľudí na kontrolu výsledkov, rovnaká otázka môže vzniknúť aj pri manažmente. Práca CEO alebo ďalších vysokopostavených manažérov totiž často zahŕňa spracovanie veľkého množstva informácií. Musia porovnávať možnosti, pripravovať scenáre, vyhodnocovať riziká, vytvárať dokumenty a komunikovať s ďalšími ľuďmi vo firme. Práve pri takýchto úlohách dnes generatívna AI ukazuje výrazné schopnosti. Dokáže rýchlo spracovať rozsiahle dokumenty, vytvoriť zhrnutie, pripraviť niekoľko možných postupov či upozorniť na rozdiely medzi jednotlivými scenármi.
OpenExecutive preto zároveň funguje ako reálny experiment aj určitá satira na produkty umelej inteligencie. Vývojári jednoducho položili rovnakú otázku, ktorú firmy kladú svojim zamestnancom, teda obsahuje tvoja práca niečo, čo stroj nedokáže dostatočne dobre nahradiť?
AI CEO nemôže niesť zodpovednosť za rozhodnutia firmy
Tu sa však objavuje zásadný rozdiel. OpenExecutive nie je skutočným generálnym riaditeľom. Nemôže právne zastupovať firmu, podpisovať dokumenty vo vlastnom mene ani niesť právnu zodpovednosť za rozhodnutia. Systém môže pripraviť odporúčanie, no človek musí rozhodnúť, či sa ním bude riadiť. Ak odporúčanie spôsobí firme škodu, zodpovednosť napokon stále nesie človek.
„Model môže odporučiť zatvorenie kancelárie alebo prepustenie celého tímu bez toho, aby cítil váhu ľudí, ktorých sa rozhodnutie dotkne,“ upozorňujú odborníci.
A práve schopnosť prevziať zodpovednosť patrí medzi veci, ktoré AI zatiaľ nenahrádza. Umelá inteligencia dokáže analyzovať dostupné údaje, no nerozhoduje s vlastnou právnou ani morálnou zodpovednosťou. Človek na vedúcej pozícii musí urobiť rozhodnutie aj v situácii, keď nemá k dispozícii všetky informácie, a následne niesť jeho následky.
To však neznamená, že vedenie firiem môže zostať mimo debaty o automatizácii. Ak spoločnosti začnú hodnotiť každého zamestnanca podľa toho, akú časť jeho práce dokáže reprodukovať AI, podobné meradlo môže čakať aj manažérov. Vývojár možno musí vysvetliť, prečo jeho hodnota presahuje kód, ktorý dnes vytvorí jazykový model. Manažér by potom podľa rovnakej logiky mohol vysvetliť, prečo jeho hodnota presahuje odporúčania a analýzy, ktoré dokáže pripraviť systém ako OpenExecutive.
Nie každá „AI transformácia“ prinesie sľubované úspory
Prax už navyše ukázala, že nahradenie ľudí umelou inteligenciou nemusí automaticky priniesť jednoduché riešenie, upozornil portál Futurism. Firmy musia za AI nástroje platiť, upraviť interné procesy, zabezpečiť dáta a zároveň kontrolovať, či systém nevytvára chyby.
Spoločnosť Duolingo napríklad čelila kritike po tom, ako jej vedenie predstavilo smerovanie „AI-first“ a plánovalo postupne obmedziť spoluprácu s kontraktormi pri úlohách, ktoré dokázala zvládnuť automatizácia. Neskôr však vedenie svoj pôvodný postoj zmiernilo a priznalo, že niektoré kroky nezapadli do fungovania firmy tak, ako očakávalo.
AI bude vo firmách pravdepodobne získavať čoraz väčší priestor. Malému tímu môže pomôcť vytvoriť firmu bez toho, aby musel hneď zamestnať množstvo konzultantov a manažérov. Zároveň však môže veľkým spoločnostiam poslúžiť ako nástroj, ktorý sústredí ešte viac rozhodovania do rúk menšieho počtu ľudí.
OpenExecutive preto CEO zrejme tak skoro nevytlačí z kancelárie. Jeho odporúčania si vyžadujú kontrolu a konečné rozhodnutie musí aj naďalej prijať človek. Projekt však ukazuje, že debata o tom, ktoré pracovné miesta dokáže nahradiť AI, nemusí smerovať iba od najnižších pozícií nahor.
Keď firma začne každú prácu posudzovať cez otázku, či ju dokáže rozdeliť na úlohy a odovzdať algoritmu, podobnú otázku môže niekto položiť aj ľuďom, ktorí stoja na jej vrchole.
