Vedci objavili látky z morského živočícha, ktoré môžu zvrátiť niektoré prejavy starnutia
Plazmalogény z morských sumiek zlepšili starým myšiam pamäť, synapsy aj zápal v mozgu. Vedci skúmajú, či by mohli pomáhať aj pri starnutí ľudského mozgu.
Šedivenie vlasov, horšia pamäť či pomalšie učenie patria medzi bežné prejavy starnutia. Tím vedcov z Xi’an Jiaotong-Liverpool University, Stanfordskej univerzity, Shanghai Jiao Tong University a University of Chinese Academy of Sciences však ukázal, že niektoré z týchto zmien sa u starých myší dali výrazne zmierniť.
Výskumníci im dva mesiace podávali plazmalogény získané z morských sumiek. Myši potom dosahovali lepšie výsledky v testoch pamäti, mali lepšie zachované synaptické spojenia v mozgu a dokonca hustejšiu a lesklejšiu srsť.
Mozog je na plazmalogény bohatý. Vekom ich však ubúda
Plazmalogény patria medzi éterové fosfolipidy, teda molekuly, ktoré tvoria súčasť bunkových membrán. V ľudských tkanivách predstavujú približne pätinu fosfolipidov a vo veľkom množstve sa nachádzajú najmä v mozgu, srdci a imunitných bunkách.
Ich množstvo však s vekom klesá. Nižšie hladiny vedci pozorujú aj pri viacerých neurodegeneratívnych ochoreniach vrátane Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby. Práve preto sa už dlhšie skúma, či by ich dopĺňanie mohlo ovplyvniť fungovanie starnúceho mozgu.
V tomto experimente vedci použili plazmalogény zo sumiek, morských živočíchov triedy Ascidiacea. V Kórei ich poznajú ako meongge, v Japonsku ako hoya a bežne sa tam konzumujú aj surové.
Neprehliadni
Po dvoch mesiacoch našli staré myši plošinku výrazne rýchlejšie
Plazmalogény začali vedci podávať 16-mesačným samiciam myší kmeňa C57BL/6J. Pokus trval dva mesiace a látky dostávali priamo do žalúdka.
Pamäť testovali pomocou Morrisovho vodného bludiska. Myš v bazéne hľadá skrytú plošinku a po niekoľkých pokusoch si zapamätá, kde sa nachádza. Staré zvieratá ju zvyčajne hľadajú dlhšie.
Myši, ktoré dostávali plazmalogény, sa k plošinke dostávali podstatne rýchlejšie než rovnako stará kontrolná skupina. Ich výsledky sa pritom približovali mladým myšiam.
Zmeny neboli viditeľné len v testoch. Približne od tretieho týždňa začala starým myšiam pribúdať nová čierna srsť. Postupne bola hustejšia a lesklejšia než u zvierat bez doplnku.
Pod mikroskopom videli lepšie zachované synapsy
Výskumníci následne preskúmali oblasť CA1 hipokampu pomocou transmisnej elektrónovej mikroskopie. Hipokampus patrí medzi časti mozgu úzko spojené s učením a pamäťou.
U myší dostávajúcich plazmalogény našli viac synáps a synaptických vezikúl a lepšie zachovanú štruktúru než u starých kontrolných zvierat. V niektorých parametroch sa výsledky podobali mladým myšiam.
Práve úbytok synaptických spojení pri starnutí mozgu patrí medzi procesy, ktoré vedci spájajú so zhoršovaním kognitívnych schopností.
RNA analýza navyše odhalila zmeny v génoch spojených so synapsiami, neurogenézou, neurálnymi kmeňovými bunkami a metabolizmom lipidov. Zvýšila sa aj expresia synaptofyzínu, proteínu synaptických vezikúl, ktorý zohráva úlohu pri prenose signálov medzi neurónmi.
Mikroglie boli menej aktivované a zápalových látok ubudlo
Vedci sledovali aj mikroglie, imunitné bunky mozgu. S pribúdajúcim vekom sa môžu dostávať do dlhodobo aktivovaného stavu a produkovať viac zápalových látok, ktoré zhoršujú prostredie okolo neurónov a synáps.
V štúdii publikovanej v časopiseFrontiers in Molecular Biosciences mali myši s plazmalogénmi menej aktivovaných mikroglií než kontrolná skupina. V hipokampe im zároveň klesli hladiny prozápalových cytokínov IL-1β, IL-6 a TNF-α.
Jedným z vysvetlení preto je, že lepšie výsledky v pamäťových testoch súviseli nielen so synapsiami, ale aj s menším neurozápalom.
Do úvahy prichádza aj ďalšia cesta. Staršie štúdie naznačujú, že plazmalogény môžu meniť črevné mikroorganizmy a cez prepojenie medzi črevom a mozgom ovplyvniť nervový systém. Tento mechanizmus však vedci v predmetnom experimente priamo netestovali.
Vedci stále nevedia, čo presne sa po prehltnutí dostane do mozgu
Tu má experiment slabé miesto. Stále nie je jasné, koľko perorálne prijatých plazmalogénov sa dokáže dostať až k neurónom.
Niektoré ich prekurzory hematoencefalickú bariéru prekonať dokážu, samotné plazmalogény však zrejme prechádzajú do mozgu len obmedzene. V tráviacom trakte sa navyše môžu rozložiť na lyzo-plazmalogény a mastné kyseliny, ktoré telo následne využije na tvorbu ďalších molekúl.
Autori preto nevedia s istotou povedať, či účinok spôsobovali pôvodné plazmalogény, ich metabolity alebo kombinácia viacerých procesov. Štúdia ani nepotvrdila, či dvojmesačné podávanie zvýšilo koncentráciu plazmalogénov priamo v mozgu.
U ľudí zatiaľ rovnaký účinok potvrdený nebol
Experiment prebehol výlučne na starých samiciach myší. Autori ich zvolili aj preto, že predchádzajúce práce opisujú skorší nástup niektorých prejavov kognitívneho poklesu u samíc a vyššiu prevalenciu demencie u žien.
Z toho však nemožno vyvodiť, že rovnaký efekt nastane u človeka. Už vôbec nie, že by plazmalogény predstavovali hotovú liečbu Alzheimerovej alebo Parkinsonovej choroby.
Profesor Lei Fu, zodpovedný autor práce, v tlačovej správe uviedol, že plazmalogénový doplnok sám denne užíva. To je však jeho osobné rozhodnutie, nie klinický dôkaz.
Najzaujímavejší výsledok preto nie je čierna srsť ani predstava „tabletky proti starnutiu“. Oveľa dôležitejšie je, že po dvoch mesiacoch vedci videli merateľné zmeny na synapsiách, zápale aj správaní starých myší. Či sa rovnaký mechanizmus podarí zopakovať aj u ľudí, zatiaľ nevieme.
