Rusko je podozrivé z rekordného rušenia GPS v Balte. Lode sa po výpadkoch vracajú ku kompasu
Rusko je podozrivé z rekordného rušenia GPS v Baltskom mori. Lode pri Bornholme strácajú navigáciu na celé hodiny a posádky sa vracajú ku kompasu.
Na dánskom ostrove Bornholm zaznamenala monitorovacia stanica v roku 2026 už približne 30 prípadov GPS jammingu a spoofingu. Za celý rok 2025 ich bolo 16 a v roku 2024 len 11. Rusko je hlavným podozrivým, hoci merania z Bornholmu nevedia určiť, odkiaľ konkrétny rušivý signál prichádza. Výpadkov pribúda a trvajú dlhšie. Z niekoľkých minút sa v niektorých prípadoch stali celé hodiny.
Jens Nielsen si ešte donedávna na výpadky GPS zvykol ako na nepríjemnosť, ktorá po pár minútach zmizne. Na jeho nákladnej lodi Saturn trvali problémy zvyčajne 15 až 20 minút. Dňa 29. júla však pri plavbe medzi Gdanskom a južným Gotlandom zostala loď bez spoľahlivého navigačného signálu približne 24 hodín. A nešlo o ojedinelý prípad. Pri ďalšej ceste z Gdanska smerom na Hundested GPS nefungovalo približne dvanásť hodín, až kým sa Saturn nedostal k Bornholmu. Nielsen pritom hovorí, že podobné problémy sa v juhovýchodnej časti Baltského mora objavujú čoraz častejšie.
Výpadok GPS odstaví autopilota. Saturn potom naviguje podľa kompasu a radaru
Na Saturne má výpadok okamžitý následok. Autopilot prestane fungovať, posádka prejde na ručné riadenie a vytiahne magnetický kompas. Jeden zo štyroch ľudí musí zostať pri kormidle a viesť loď ručne. Kompas ukáže smer, no nie presnú polohu. Tú musí posádka kontrolovať pomocou ďalších navigačných údajov a radaru.
Pokročilejšie plavidlá môžu používať aj INS, teda inerciálny navigačný systém. Gyroskopy a akcelerometre v ňom sledujú pohyb lode aj bez satelitného signálu. Má to však limit. Malé chyby merania sa postupne sčítavajú a vypočítaná poloha sa časom začne odchyľovať od reality.
Ďalšou zálohou môže byť pozemná radionavigácia. Veľká Británia napríklad buduje eLoran, ktorý pracuje okolo frekvencie 100 kHz a využíva výkonné pozemné vysielače. Takýto signál sa ruší podstatne ťažšie než GPS. eLoran však dnes nepokrýva celé európske pobrežie, takže pre bežnú loď v Balte nejde o univerzálnu náhradu.
Neprehliadni
Nielsen preto zvažuje nový navigačný systém schopný pracovať s viacerými satelitnými signálmi. Cena je približne 100 000 dánskych korún. Ani drahší prijímač však nie je všeliekom. Ak rušička pokryje viac frekvencií naraz, problémy sa môžu vrátiť.
Rušenie pri Bornholme môže byť len vedľajší efekt elektronického boja
Søren Reime Larsen z DTU Space sa špecializuje na GPS jamming a spoofing. Stanica v Tejne podľa neho spoľahlivo zachytí rušenie alebo falšovanie navigačného signálu. Nevie však určiť, kto ho vyslal.
Po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 počet podobných incidentov prudko narástol. GPS a ďalšie satelitné navigačné systémy používajú drony, rakety aj presne navádzaná munícia, takže ich rušenie patrí medzi bežné nástroje elektronického boja.
Larsen nepredpokladá, že by niekto cielene útočil práve na Bornholm. Rušenie namierené proti vojenským systémom môže zasiahnuť oveľa širšiu oblasť a spolu s ňou aj civilnú dopravu. Podľa jeho slov zatiaľ pri Bornholme nevie o prípade, keď by jamming alebo spoofing viedli k vážnej nehode.
Problém sa netýka iba Dánska. V januári 2026 upozornilo 14 európskych krajín vrátane Dánska, Fínska, Švédska, Nemecka, Poľska a pobaltských štátov, že rušenie satelitnej navigácie a manipulácia s lodným systémom AIS zvyšujú riziko nehôd na mori. Fínsko neskôr hlásilo problémy už aj pri Ålandských ostrovoch a Švédsko zaznamenalo prudký rast incidentov nad Baltským morom, ktoré zasiahli aj civilné lietadlá.
Kaliningrad sa mení na silný zdroj GPS spoofingu
Samotný Bornholm vinníka neukáže, ďalšie merania však smerujú pozornosť na Rusko. Litovský telekomunikačný regulátor v máji 2026 pre Reuters uviedol, že Rusko výrazne rozšírilo infraštruktúru na falšovanie navigačných signálov v Kaliningradskej oblasti.
Začiatkom roka 2025 tam mali byť približne tri antény schopné vysielať falošné navigačné signály. V máji 2026 ich bolo podľa Litvy už 36. Ich dosah môže siahať približne 450 kilometrov od Kaliningradu, teda nad veľkú časť Baltského mora, Poľska a pobaltských štátov.
Ukrainska Pravda spomína ako možné motívy testovanie systémov elektronického boja, výcvik či sledovanie reakcie NATO. Ide však len o dohady. Litovský regulátor si zároveň všimol, že rušenie zosilňuje aj počas ukrajinských dronových útokov na Rusko. Časť aktivity tak môže súvisieť s ochranou vojenských a strategických objektov.
Signál GPS je na Zemi taký slabý, že ho prehluší aj pozemná rušička
Slabinou GPS je extrémne nízky výkon signálu. Satelity obiehajú Zem vo výške približne 20-tisíc kilometrov a k anténe prijímača dorazí iba nepatrný zlomok vysielaného výkonu. Pri klasickom civilnom signále GPS L1 C/A ide približne o −158,5 dBW, rádovo 10−16 wattu.
Rušička preto nemusí byť extrémne výkonná. Stačí, aby pri prijímači vytvorila silnejší signál v rovnakom pásme. GPS používa napríklad L1 na 1575,42 MHz, L2 na 1227,60 MHz a civilný L5 na 1176,45 MHz. Reálny dosah rušenia závisí od výkonu vysielača, antény, terénu aj výšky prijímača.
Pri jammingu prijímač začne strácať satelity a napokon nedokáže vypočítať polohu. Spoofing je zradnejší. Útočník vysiela falošné navigačné údaje a prijímač môže ukazovať nesprávnu polohu, hoci na prvý pohľad funguje normálne.
Galileo už vie overiť pravosť navigačných dát
Modernejšie prijímače sledujú viac frekvencií a viac satelitných systémov naraz. Ak sa údaje z GPS, Galilea alebo ďalších zdrojov rozchádzajú, zariadenie môže ľahšie odhaliť problém. Samotný dvojfrekvenčný príjem však spoofing úplne nevyrieši.
Európske Galileo používa od júla 2025 službu OSNMA. Prijímaču umožňuje overiť, či navigačná správa skutočne pochádza zo systému Galileo a či ju niekto nezmenil. Pomáha teda proti niektorým typom spoofingu, no jamming nezastaví.
Americká armáda má k dispozícii šifrovaný M-Code, ktorý je navrhnutý s vyššou odolnosťou proti rušeniu a podvrhnutiu signálu. Civilné lode k nemu prístup nemajú.
Na Baltskom mori sa preto deje zaujímavý technologický paradox. Moderné lode majú radar, elektronické mapy, autopilota aj prijímače sledujúce desiatky satelitov. Keď však niekto prehluší slabý signál z obežnej dráhy, časť tejto techniky prestane dávať spoľahlivé údaje. A na mostíku sa znovu dostáva k slovu magnetický kompas.
