Muskov Grok mal podľa súdnych dokumentov vystreliť 2-tisíc kusov munície na 2-tisíc cieľov za 4 dni: Takto Spojené štáty používali AI vo vojne s Iránom
Americká armáda mala pri operáciách proti Iránu využiť aj AI model Grok od Elona Muska. Prípad otvára otázku, akú úlohu už má umelá inteligencia vo vojne.
Umelá inteligencia sa čoraz častejšie dostáva do armádnych systémov po celom svete. Najnovšie dokumenty naznačili, že americká armáda siahla počas vojenských operácií proti Iránu aj po modeli Grok od spoločnosti xAI, ktorú vlastní Elon Musk.
Informácia sa objavila v súdnom dokumente, ktorý zverejnili americké médiá. Práve ten rozpútal novú diskusiu o tom, akú úlohu získava umelá inteligencia pri vojenskom rozhodovaní a kde sa nachádzajú jej limity. Podľa vyhlásenia Camerona Stanleyho, ktorý vedie oblasť umelej inteligencie v Pentagone, systém Grok podporil operácie zahŕňajúce viac ako 2 000 kusov munície namierených proti 2 000 samostatným cieľom počas 96 hodín, píše Futurism.
Dokument neuviedol, že by umelá inteligencia sama rozhodla o útokoch. Naznačil však, že zohrala úlohu pri podpore vojenských operácií a práci s údajmi, ktoré armáda využila počas plánovania.
Umelá inteligencia vo vojne proti Iránu zohrala významnú úlohu
Celá kauza nadviazala na skoršie správy o využití ďalších veľkých jazykových modelov v armádnom prostredí. Pozornosť už predtým pútal model Claude od spoločnosti Anthropic. Podľa médií ho americký personál využil pri niektorých úlohách súvisiacich s výberom cieľov počas operácií proti Iránu.
Nové informácie však prvýkrát spojili priamo Grok s rozsiahlymi vojenskými aktivitami. Stanley vo svojom vyhlásení označil Grok za jeden zo štyroch modelov umelej inteligencie, ktoré v súčasnosti dokážu podporiť aplikácie národnej bezpečnosti.
Neprehliadni
„Grok predstavuje záležitosť mimoriadneho významu pre národnú bezpečnosť,“ uviedol v dokumente.
Pre mnohých pozorovateľov nejde ani tak o prekvapenie, ako skôr o potvrdenie trendu, ktorý sa rozvíja už niekoľko rokov. Moderné armády spracúvajú obrovské množstvo dát zo satelitov, radarov, dronov, senzorov a spravodajských zdrojov. Umelá inteligencia dokáže tieto informácie analyzovať výrazne rýchlejšie než človek.
Práve preto armády investovali miliardy dolárov do systémov, ktoré vyhľadávajú podozrivé objekty, rozpoznávajú techniku na snímkach alebo upozorňujú operátorov na možné hrozby.
Kritici však upozornili na riziko prílišnej závislosti od algoritmov. Ak sa do procesu dostane chyba alebo nepresný údaj, následky môžu byť oveľa vážnejšie než pri bežnom civilnom použití umelej inteligencie.
Diskusia sa navyše nerozvinula iba okolo vojenských operácií. Informácia o Groku sa dostala na verejnosť počas súdneho sporu medzi organizáciou NAACP a spoločnosťou xAI.
Žaloba sa týka prevádzky dátových centier firmy v americkom Memphise. Kritici obvinili spoločnosť z porušovania environmentálnych pravidiel a zo znečisťovania ovzdušia v okolitých komunitách. xAI tieto obvinenia odmietla a spor pokračuje na súde.
Práve počas tohto konania sa objavil dokument obsahujúci aj zmienku o vojenskom využití Groku.
Armády sa pozerajú po novších a výkonnejších modeloch
Celá situácia zároveň ukázala, ako úzko sa dnes prepája technologický sektor s obranným priemyslom. Ešte pred niekoľkými rokmi väčšina ľudí vnímala chatboty najmä ako nástroje na písanie textov alebo vyhľadávanie informácií. Dnes sa tie isté technológie dostávajú do oblastí, ktoré majú priamy vplyv na vojenské operácie.
„V súčasnosti patria len štyri modely medzi systémy schopné podporiť aplikácie národnej bezpečnosti,“ uviedol Stanley.
Otázkou zostáva, ako ďaleko tento trend zájde. Technologické firmy investujú obrovské prostriedky do vývoja stále výkonnejších modelov a armády zároveň hľadajú spôsoby, ako spracovať rastúce množstvo dát z moderného bojiska.
To však automaticky neznamená, že umelá inteligencia prevezme kontrolu nad rozhodovaním o vojne. Vojenskí predstavitelia opakovane tvrdia, že konečné rozhodnutia zostávajú v rukách ľudí. Rastúca úloha AI však naznačila, že budúce konflikty sa budú čoraz viac opierať o systémy, ktoré dokážu analyzovať obrovské množstvo informácií v priebehu niekoľkých sekúnd.
Prípad Groku preto neotvoril iba otázku jedného konkrétneho modelu. Ukázal aj to, ako rýchlo sa technológie pôvodne určené pre komerčný svet dostali do prostredia, kde sa rozhoduje o bezpečnosti štátov, vojenských operáciách a strategických cieľoch.
