Môžu lieky proti alergii zvyšovať riziko demencie? Vedci upozorňujú hlavne na jeden starší typ antihistaminík

Kýchanie, slzenie očí, upchatý nos a neustále smrkanie. Pre mnohých ľudí patrí peľová sezóna medzi najmenej obľúbené obdobia roka, počas ktorého siahajú po antihistaminikách, ktoré dokážu nepríjemné príznaky alergie výrazne zmierniť. V posledných rokoch sa však objavili titulky, ktoré vyvolali obavy. Niektoré štúdie totiž naznačili možnú súvislosť medzi určitými liekmi proti alergii a vyšším rizikom demencie.

Je naozaj dôvod na obavy? Odpoveď nie je taká jednoduchá, ako by sa mohlo zdať. Antihistaminiká patria medzi najčastejšie používané lieky proti sezónnym alergiám a ako ich názov napovedá, ich úlohou je blokovať histamín, látku, ktorú telo uvoľní počas alergickej reakcie. Práve histamín spôsobuje svrbenie, kýchanie, slzenie očí či nádchu. Nie všetky antihistaminiká však fungujú rovnako.

Hlavne staršie antihistaminiká sa dostali do pozornosti vedcov

Staršie prípravky prvej generácie, medzi ktoré patrí napríklad difenhydramín alebo chlorfenamín, často vyvolajú ospalosť a únavu. Novšie lieky druhej generácie, ako cetirizín, loratadín alebo fexofenadín, tieto vedľajšie účinky zvyčajne obmedzia. Práve staršie lieky sa dostali do centra pozornosti vedcov, informuje portál The Conversation.

Dôvod súvisí s látkou nazývanou acetylcholín. Ide o chemickú látku, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri pamäti, učení a sústredení. Niektoré staršie antihistaminiká znižujú jeho aktivitu, čo môže ovplyvniť fungovanie mozgu. Lekári takéto účinky označujú ako anticholinergné.

Výskumníci už dlhšie skúmali, či dlhodobé užívanie liekov s výrazným anticholinergným účinkom nesúvisí s vyšším rizikom demencie. Niekoľko veľkých štúdií skutočne objavilo určitú spojitosť. Ľudia s najvyššou dlhodobou expozíciou týmto liekom častejšie trpeli demenciou než tí, ktorí ich neužívali. To však automaticky neznamená, že samotné lieky spôsobujú vznik ochorenia.

Súvisí s tým

Známe sladidlo z potravín bez cukru narušilo bunky mozgových ciev. Vedci ukázali, ako môže zvyšovať riziko mŕtvice

Vedci upozornili na dôležitý problém. Takzvané observačné štúdie síce dokážu nájsť vzorce a súvislosti, no nedokážu potvrdiť príčinu. Ľudia užívajúci tieto lieky sa totiž môžu od ostatných líšiť aj v ďalších faktoroch. Niektorí môžu trpieť inými zdravotnými problémami, ktoré samy o sebe zvyšujú riziko demencie. U ďalších sa mohli prvé príznaky ochorenia objaviť ešte pred začiatkom liečby.

V roku 2024 pribudla ďalšia štúdia zameraná na pacientov so sennou nádchou. Výskumníci zaznamenali, že riziko demencie rástlo spolu s celkovým množstvom užitých antihistaminík. Silnejšia súvislosť sa objavila pri starších liekoch prvej generácie, no určitý efekt sa ukázal aj pri modernejších prípravkoch, čo je práve to, čo vedcov prekvapilo.

Novšie antihistaminiká totiž prenikajú do mozgu podstatne menej a zároveň vykazujú slabšie anticholinergné účinky. Časť odborníkov preto začala pochybovať, či problém naozaj spôsobujú samotné lieky.

„Nie je isté, že za pozorovanou súvislosťou stoja priamo antihistaminiká. Významnú úlohu môžu zohrávať aj ďalšie faktory vrátane závažnosti alergie,“ upozornili odborníci.

Možno to nie je o samotných liekoch, ale o pridružených faktoroch

Samotná alergia totiž môže ovplyvniť viacero procesov, ktoré súvisia so zdravím mozgu. Jedným z nich je spánok. Upchatý nos, kýchanie alebo svrbenie očí často narušia nočný odpočinok. Vedci pritom už roky spájajú nekvalitný spánok s vyšším rizikom kognitívnych problémov vo vyššom veku. Objavila sa ale aj ďalšia možnosť.

Alergická nádcha vyvoláva zápalovú reakciu imunitného systému. Niektorí výskumníci skúmajú, či dlhodobý zápal v tele nemôže ovplyvniť procesy spojené s rozvojom Alzheimerovej choroby a ďalších foriem demencie. Preto je dnes veľmi náročné oddeliť účinok samotných liekov od účinkov alergie.

Človek s ťažkou formou sennej nádchy totiž užíva viac liekov, zároveň horšie spí a môže trpieť výraznejším zápalom. Každý z týchto faktorov môže ovplyvniť výsledky výskumov. Dobrou správou sú novšie údaje, napríklad rozsiahla celoštátna štúdia v Spojených štátoch neobjavila dôkazy, ktoré by spájali dlhodobé užívanie moderných antihistaminík druhej generácie so zvýšeným rizikom demencie.

„Najnovšie výskumy nenaznačili, že by pravidelné užívanie antihistaminík druhej generácie zvyšovalo riziko demencie,“ uvádzajú autori analýz.

Výskumníci upozorňujú, že nie všetky antihistaminiká sú rovnaké

To však neznamená, že všetky lieky sú rovnaké. Odborníci stále odporúčajú opatrnosť najmä pri starších antihistaminikách, ktoré spôsobujú ospalosť a zasahujú do fungovania acetylcholínu. U starších ľudí môžu zvýšiť riziko pádov, problémov so sústredením alebo dopravných nehôd. Ak alergiou trpíš pravidelne, oplatí sa skontrolovať, aký typ lieku užívaš.

Možností existuje viac. Okrem moderných antihistaminík môžu pomôcť aj nosové spreje s obsahom kortikosteroidov, ktoré znižujú zápal priamo v nose. Pri veľmi silných alergiách lekári niekedy odporúčajú aj alergénovú imunoterapiu, pri ktorej si organizmus postupne zvykne na látku vyvolávajúcu alergickú reakciu.

Súčasné poznatky teda neponúkajú jednoduchú odpoveď. Staršie antihistaminiká majú svoje nevýhody a odborníci ich odporúčajú používať opatrne, najmä vo vyššom veku. Pri novších liekoch však vedci zatiaľ nenašli presvedčivé dôkazy, ktoré by naznačili výraznejšie zvýšenie rizika demencie. Preto sa pri výbere liečby oplatí zohľadniť nielen účinnosť, ale aj celkový zdravotný stav a odporúčania lekára či lekárnika.