Ukrajina posiela do ruského tyla nové AI drony. Rusom už nestačí rušiť GPS, objavil sa pre nich oveľa tvrdší problém
Ukrajina nasadzuje drony, ktoré sa v ruskom tyle vedia orientovať aj bez GPS. Pomáha im umelá inteligencia, ktorá číta krajinu, hľadá ciele a rozpoznáva falošnú techniku.
Drony dnes neútočia len nad zákopmi. Čoraz častejšie mieria desiatky až stovky kilometrov do ruského tyla, kde na ne čakajú rušičky, radary a falošné ciele. Ukrajina preto nasadzuje drony stredného dosahu s umelou inteligenciou, ktoré sa nemusia spoliehať iba na GPS signál. Obraz krajiny pod sebou porovnávajú so satelitnými snímkami uloženými v pamäti a podľa toho si udržiavajú trasu.
Ukrajinské ministerstvo obrany priblížilo, ako má táto technológia fungovať v praxi. Ide o odpoveď na ruský elektronický boj, ktorý dokáže dronom za frontom zmiasť navigáciu, odkloniť ich z trasy alebo ich pripraviť o spojenie. Ak však dron vie čítať cesty, rieky, obrysy budov a terén pod sebou, samotné rušenie GPS už nemusí stačiť.
Keď Rusko vypne GPS, dron sa začne orientovať podľa krajiny pod sebou
Vo vzdialenosti viac než 50 kilometrov za frontom už dron nelieta v jednoduchom prostredí. Práve tam Rusi nasadzujú silné systémy rádioelektronického boja, ktoré dokážu GPS signál rušiť alebo mu podhodiť falošnú polohu. Pre bežný útočný dron to môže znamenať, že zíde z trasy, minie cieľ alebo stratí orientáciu.
Na palube takéhoto stroja môže pracovať špecializovaný počítač napojený na optické kamery. Umelá inteligencia sleduje krajinu pod sebou, cesty, rieky, okraje polí, budovy či iné výrazné body v teréne. Obraz z kamery porovnáva so satelitnými snímkami uloženými v pamäti dronu a podľa zhody orientačných bodov si vypočítava svoju polohu.
Funguje to podobne, ako keď ideš bez navigácie, ale podľa mosta, križovatky alebo rieky vieš, že si stále na správnej ceste. Pre ruské rušičky je to problém. Ak sa dron neorientuje len podľa GPS, nestačí mu jednoducho „zamiešať“ signál vo vzduchu. Protivník ho musí zachytiť radarom, opticky odhaliť alebo fyzicky zničiť skôr, než sa dostane k cieľu.
Neprehliadni
Falošný radar môže z diaľky vyzerať presvedčivo. AI však hľadá detaily, ktoré maketa neskryje
Najťažšia časť misie často prichádza až v posledných sekundách pred zásahom. Práve okolo skladov munície, veliteľských stanovíšť, radarov či pozícií protivzdušnej obrany býva rušenie najsilnejšie. Operátor môže stratiť stabilný obraz, navigácia môže byť nepresná a dron sa môže pomýliť práve vo chvíli, keď má zasiahnuť cieľ.
Tu nastupuje neurónová sieť. V záverečnej fáze letu analyzuje obraz z kamery a hľadá znaky konkrétneho cieľa. Ak má dron útočiť napríklad na pozíciu protivzdušnej obrany, systém sa nesnaží trafiť len „niečo veľké“ v danom priestore. Podľa ministerstva obrany dokáže rozpoznať odpaľovacie zariadenie alebo radar, označiť ho ako cieľ a pomôcť upraviť let tak, aby dron prešiel do presnejšieho strmhlavého náletu.
Dôležité je aj odlišovanie skutočnej techniky od atráp. Rusi bežne používajú makety radarov, odpaľovacích zariadení či iných vojenských prostriedkov, ktoré majú z výšky vyzerať presvedčivo. Moderné neurónové siete sa preto učia porovnávať tvar objektu, povrch, textúru a v niektorých prípadoch aj tepelnú stopu motora.
Falošný cieľ tak môže pripomínať skutočný systém protivzdušnej obrany, no nemusí mať správne rozmery, materiál, odlesk ani teplo. Práve tieto drobnosti rozhodujú o tom, či dron minie cenný útočný prostriedok na maketu, alebo bude pokračovať na reálnu techniku.
Ukrajinské drony nelietajú priamo na cieľ. AI im počíta cestu cez slepé miesta radarov
Pri útokoch do vzdialenosti až 200 kilometrov za frontom nestačí zadať cieľ a poslať dron najkratšou cestou. Taká trasa by ho často zaviedla priamo do priestoru, kde ho zachytí radar alebo zostrelí protivzdušná obrana. Umelá inteligencia sa preto zapája ešte pred štartom, keď pomáha vypočítať trasu cez miesta, kde má ruská obrana slabšie pokrytie.
Program pracuje so spravodajskými údajmi o rozmiestnení radarov, systémov PVO a ďalších rizikových zón. Do výpočtu berie aj terén, prirodzené krytie a slepé miesta radarov. Dron tak nemusí letieť priamo na cieľ, ale môže sa k nemu dostať obchádzkou, ktorá zvyšuje šancu, že prežije cestu až do poslednej fázy útoku.
Ukrajinské ministerstvo obrany tvrdí, že za posledné mesiace sa podarilo štvornásobne zvýšiť ničenie ruskej logistiky, skladov, techniky, veliteľských stanovíšť a zásobovacích trás v operačnej hĺbke. Treba to čítať ako ukrajinské tvrdenie z vojnového prostredia, no dobre ukazuje, prečo Kyjev tlačí práve na drony stredného dosahu. Ich cieľom nie je len zasiahnuť jeden sklad, ale postupne rozbíjať zásobovací systém, ktorý drží ruské útoky pri živote.
Rusko stavilo na rušenie signálu. Ukrajina odpovedá dronmi, ktoré ho nemusia potrebovať
Pre Rusko je na tom nepríjemné najmä to, že nejde iba o ďalší dron s lepšou kamerou. Doterajší model obrany stál vo veľkej miere na tom, že útočnému stroju pokazíš navigáciu, odpojíš ho od operátora alebo mu podhodíš falošnú polohu. Ak však dron vie časť letu zvládnuť podľa obrazu krajiny a v závere si udržať cieľ v zábere, rušenie už nie je univerzálnou odpoveďou.
To neznamená, že ruské systémy rádioelektronického boja stratili význam. Stále môžu narušiť komunikáciu, sťažiť prenos obrazu a zhoršiť podmienky letu. Rozdiel je ale v tom, že Ukrajina sa snaží presunúť časť rozhodovania priamo na palubu stroja. Čím menej musí dron počúvať pokyny zvonka, tým ťažšie ho protivník zastaví iba šumom vo vzduchu.
Ruská obrana sa tým dostáva do zložitejšej situácie. Nestačí zapnúť rušičku a dúfať, že stroj stratí orientáciu. Proti takýmto dronom potrebuje včasné odhalenie, rýchlu reakciu protivzdušnej obrany, presnú paľbu alebo vlastné zachytávacie drony. Otázka teraz znie, ako rýchlo sa na túto zmenu dokáže prispôsobiť.
