Záhadná „studená škvrna“ v Atlantiku môže ešte viac skomplikovať počasie v Európe. Vedci už tušia, čo ju živí
Studená škvrna v Atlantiku južne od Grónska môže ovplyvňovať počasie v Európe aj Severnej Amerike. Vedci ukazujú, že za jej vznikom nemusia stáť len slabnúce oceánske prúdy, ale aj atmosféra.
Klimatické zmeny na našej planéte už dávno nie sú len vzdialenou hrozbou z vedeckých správ. Zimy, aké si mnohí pamätajú z detstva, sa objavujú čoraz zriedkavejšie. Letá prinášajú viac teplotných extrémov, obdobia sucha sa striedajú s prudkými zrážkami a počasie sa správa spôsobom, ktorý je pre mnohé regióny čoraz ťažšie predvídateľný.
Vedci sa preto snažia lepšie pochopiť, ako presne sa jednotlivé časti klimatického systému navzájom ovplyvňujú. A práve tu prichádza zvláštny paradox. Kým väčšina planéty sa otepľuje, v severnom Atlantiku, južne od Grónska, sa dlhodobo udržiava oblasť chladnejšej vody. Tento jav, označovaný ako „studená škvrna“, vedcov znepokojuje najmä preto, že môže ovplyvňovať počasie aj ďaleko za hranicami oceánu.
Prečo je to problém? Ochladenie v tejto časti Atlantiku môže zasahovať do prúdenia vzduchu vo vyšších vrstvách atmosféry, vrátane takzvaného jet streamu. Ide o rýchly vzdušný prúd, ktorý vo veľkej miere pomáha určovať, kadiaľ sa budú presúvať tlakové útvary, búrky či vlny horúčav. Ak sa jeho správanie zmení, môže to zvýšiť pravdepodobnosť extrémov v Európe aj Severnej Amerike. Inými slovami, nejde len o zvláštnu modrú škvrnu na mape oceánu. Ide o miesto, ktoré môže mať dosah na počasie, ktoré cítiš aj ty doma.
Oceánske prúdy v Atlantiku slabnú a studená škvrna pri Grónsku môže byť ich viditeľným signálom
Za vznikom tejto „studenej škvrny“ stojí podľa vedcov kombinácia viacerých faktorov. Jedným z hlavných je oslabenie Atlantickej meridionálnej prevratnej cirkulácie, známej pod skratkou AMOC. Tento systém oceánskych prúdov funguje ako obrovský dopravný pás. Presúva teplú a slanú vodu z tropických oblastí smerom na sever, kde sa voda ochladzuje, hustne, klesá do hĺbky a následne sa vracia späť na juh.
Tento kolobeh zohráva kľúčovú úlohu pri rozdeľovaní tepla na planéte. Ak sa spomaľuje, severný Atlantik dostáva menej tepla než predtým. A práve to môže vysvetľovať, prečo sa v oblasti južne od Grónska udržiava chladnejšia anomália, hoci globálny priemer teploty stúpa.
Neprehliadni
K spomaľovaniu tohto procesu prispieva aj topenie grónskeho ľadovca. Sladká voda, ktorá sa dostáva do oceánu, riedi slanú morskú vodu a znižuje jej hustotu. To je problém, pretože práve hustota rozhoduje o tom, či sa voda dokáže ponoriť do hlbších vrstiev. Predstav si to ako motor celého systému. Ak voda na severe neklesá tak efektívne, celý oceánsky „dopravný pás“ môže strácať výkon.
Lenže nový výskum vedcov z Penn State ukazuje, že samotný oceán nevysvetľuje celý príbeh. Výsledky publikované v časopise Science Advances naznačujú, že rovnako dôležitú úlohu môže zohrávať aj atmosféra. A práve to je na celej veci najzaujímavejšie.
Studený Atlantik môže ochladzovať aj samotná atmosféra, nielen slabšie oceánske prúdy
Keď sa hladina oceánu ochladí, znižuje sa aj odparovanie vody. Do atmosféry sa tak dostáva menej vlhkosti a menej vodnej pary. To znie ako detail, no v klimatickom systéme ide o podstatnú vec. Vodná para je totiž významný skleníkový plyn, ktorý pomáha zachytávať teplo vyžarované zo zemského povrchu.
Ak je jej nad danou oblasťou menej, atmosféra zachytáva menej tepla. Tým sa ochladenie pri hladine oceánu môže ešte viac posilniť. Vzniká spätná väzba, ktorá funguje veľmi jednoducho. Chladnejší oceán vytvorí chladnejšiu a suchšiu atmosféru, tá následne zadrží menej tepla a tým pomáha udržiavať alebo zosilňovať pôvodnú studenú anomáliu.
Je to podobné, ako keby si v miestnosti najprv vypol radiátor a potom ešte pootvoril okno. Samotné vypnutie kúrenia by stačilo na ochladenie, no druhý mechanizmus celý efekt ešte zosilní. Podľa autorov štúdie sa práve tento atmosférický vplyv doteraz podceňoval.
Počasie na Zemi netvorí len oceán alebo atmosféra. Fungujú ako jeden prepojený systém
K týmto záverom dospeli vedci pomocou analýzy viacerých pokročilých klimatických modelov. Tie im umožnili rozlíšiť jednotlivé faktory, ktoré ovplyvňujú teplotu v severnom Atlantiku. Výsledok bol prekvapujúci. Vplyv atmosféry bol podľa výpočtov porovnateľný s účinkom samotného prenosu tepla oceánskymi prúdmi.
Doterajší výskum sa sústreďoval najmä na oceán ako hlavného „vinníka“ studenej škvrny. Nová práca však ukazuje, že klimatický systém sa nedá deliť na samostatné časti, ktoré fungujú izolovane. Oceán mení atmosféru a atmosféra spätne mení oceán. V praxi to znamená, že aj relatívne lokálna anomália môže mať širšie dôsledky.
Vedci zároveň upozorňujú, že ich výsledky vychádzajú z klimatických modelov. Tie patria medzi najlepšie nástroje, aké dnes máme, no nie sú dokonalou kópiou reality. Reálny svet obsahuje množstvo premenných, ktoré sa nedajú zachytiť úplne presne. Preto bude potrebný ďalší výskum, ktorý ukáže, ako veľký podiel majú na studenej škvrne oceánske prúdy a aký veľký podiel pripadá na atmosférickú spätnú väzbu.
Studená škvrna v Atlantiku ukazuje, že klimatické zmeny nemusia všade vyzerať rovnako
Na prvý pohľad môže znieť zvláštne, že v čase globálneho otepľovania sa niektorá časť oceánu ochladzuje. Lenže práve to ukazuje, aký komplikovaný je klimatický systém Zeme. Globálne otepľovanie neznamená, že každé miesto na planéte sa bude otepľovať rovnakým tempom. Niektoré regióny sa môžu zohrievať rýchlejšie, iné môžu zažívať silnejšie výkyvy a niektoré môžu dočasne alebo dlhodobo vykazovať opačný trend.
Pri dnešnom otepľovaní je úloha človeka dobre doložená. Otázkou však zostáva, ako presne sa bude meniť správanie oceánov, atmosféry a ľadovcov v ďalších desaťročiach. Studená škvrna južne od Grónska je preto dôležitým varovaním. Nie preto, že by popierala klimatické zmeny, ale práve naopak. Ukazuje, že zmeny nemusia prichádzať jednoducho a priamočiaro.
A možno práve to je na celej veci najnepríjemnejšie. Planéta sa nemení ako termostat, ktorý len posunieš o dva stupne vyššie. Mení sa ako zložitý stroj, v ktorom jeden narušený diel ovplyvní ďalší. A kým presne pochopíme, čo všetko sa v ňom deje, následky už môžeme cítiť na vlastnej koži.
