Prasacie hlavy v Paríži aj klamstvá o Zelenskom. Uniknuté dokumenty odhaľujú ruské plány, v ktorých sa spomína aj Slovensko

Uniknuté dokumenty ukazujú, ako ruské vplyvové operácie využívajú napätie v Európe, útoky na mešity, falošné správy o Ukrajine aj plány, v ktorých sa objavuje Slovensko.

vladimir putin rusko
Zdroj: JaviGhersi / depositphotos.com

Deväť parížskych mešít, bravčové hlavy pohodené pri vchodoch a nápis „Macron“, ktorý mal okamžite nasmerovať hnev verejnosti jedným smerom. Na prvý pohľad išlo o odpornú protimoslimskú provokáciu. Podľa uniknutých dokumentov spájaných s ruskou Social Design Agency však incident zapadá do širšieho vzorca operácií, ktorých cieľom je zasahovať do najcitlivejších miest európskej spoločnosti.

Nie hrubou silou. Ale presne miereným chaosom.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Takéto operácie nezačínajú od nuly. Berú si témy, ktoré už v Európe vyvolávajú nervozitu, migráciu, náboženstvo, nedôveru voči vládam či obavy z radikalizmu. Potom ich len postrčia správnym smerom. Výsledkom nemusí byť okamžitý chaos v uliciach. Stačí, že po nich zostane podozrenie, hnev a pocit, že spoločnosť sa rozpadá zvnútra.

Krycie meno Kristin Kiler: stopa vedie až k ruskej prezidentskej administratíve

V uniknutých chatoch, ktoré analyzovala organizácia Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP) sa objavuje osoba s krycím menom „Kristin Kiler“. Odkaz má smerovať na Christine Keeler, známu postavu britského škandálu zo 60. rokov, ktorý otriasol vládou v Londýne.

Reklama

Podľa dokumentov sa za týmto menom mala skrývať Sofia Zacharová, úradníčka ruskej prezidentskej administratívy. V materiáloch nevystupuje ako okrajová postava. Mala dohliadať na financovanie vybraných informačných a vplyvových operácií.

V jednej z komunikácií sa objavuje veta, že sa čaká na súhlas od „SVK“. Autori vyšetrovania tieto iniciály spájajú so Sergejom Kirijenkom, prvým zástupcom šéfa ruskej prezidentskej administratívy. Ak je táto interpretácia správna, nejde o akcie izolovaných trollích skupín, ale o operácie napojené na vysoké poschodia ruského štátneho aparátu.

Tomu zodpovedá aj jazyk dokumentov. V jednej zo správ sa píše, že čím viac sa Rusko zapája do aktívnych vplyvových kampaní vo svete, tým silnejší obraz globálnej ruskej moci vytvára. Incident v Paríži alebo Berlíne tak nie je len lokálny problém. Je to signál, že Moskva chce ukázať schopnosť vstupovať do politickej atmosféry ďaleko za vlastnými hranicami.

Zelenskyj, Dubaj a 86 miliónov pozretí: lož nemusí vydržať, stačí jej náskok

Podľa uniknutých dokumentov nešlo len o náhodné klamstvá o Ukrajine. Cieľom bolo vyrábať príbehy, ktoré sa ľahko zapamätajú, rýchlo sa šíria a vyvolávajú okamžitú emóciu. Jedným z nich bola falošná správa, že Volodymyr Zelenskyj si kúpil luxusný byt v dubajskom mrakodrape Burdž Chalífa.

Nebola pravdivá.

Podľa interného reportu však získala približne 86 miliónov zhliadnutí po celom svete.

Pri podobných operáciách nejde o to, aby lož vydržala navždy. Stačí, že prežije prvých pár hodín. Kým ju niekto overí, vyvráti a vysvetlí, už môže mať za sebou milióny zhliadnutí, nahnevané komentáre a politické reakcie. Prvý dojem sa z hlavy dostáva najťažšie.

fake news rusko dezinformacie
Zdroj: Anton Watman / Shutterstock.com

Pasca menom Olena Zelenská: páchateľ mal veriť vlastnému klamstvu

Najtemnejšia časť uniknutých plánov sa netýka iba internetu. Dokumenty opisujú aj scenáre, ktoré mali preniesť informačnú sabotáž priamo do ulíc európskych miest. Jedným z nich bol plán znesvätiť pamätník generála Charlesa de Gaulla v Paríži. Vina mala padnúť na „ukrajinských nacionalistov“.

V dokumentoch sa objavuje aj meno Oleny Zelenskej, prvej dámy Ukrajiny. Nie ale ako cieľ klasickej falošnej zbierky, ale ako súčasť krycieho príbehu pre ľudí, ktorí mali vykonať samotnú provokáciu. Podľa uniknutých materiálov mali byť vybraní vykonávatelia presvedčení, že konajú v záujme Ukrajiny, konkrétne na pokyn spojený s Nadáciou Oleny Zelenskej.

Falošná ukrajinská stopa teda nemala byť len dodatočne namaľovaná na stenu po útoku. Mala byť vložená priamo do hlavy samotných páchateľov.

Ak by ich polícia zadržala, nehovorili by, že pracovali pre Rusko. Hovorili by to, čomu sami verili. Že konali v mene Ukrajiny alebo ľudí okolo ukrajinskej charitatívnej štruktúry. Práve preto mali byť podľa plánu vybraní ľudia bez väzieb na predchádzajúce provokácie. Navonok by nepôsobili ako profesionálni operatívci, ale ako samostatní aktéri s ukrajinskou motiváciou.

Pre Moskvu by to malo hneď niekoľko výhod. Francúzska verejnosť by nevidela len poškodený pamätník národného symbolu. Videla by aj údajnú ukrajinskú stopu pri útoku na miesto, ktoré má pre Francúzov historickú hodnotu. Politici odmietajúci pomoc Kyjevu by dostali nový argument, že Ukrajina neprináša do Európy len žiadosti o podporu, ale aj problémy. A meno Oleny Zelenskej by sa ocitlo v toxickom kontexte, hoci práve to mohlo byť celé postavené ako pasca.

Projekt Mitteleuropa: Moskva si kreslí novú mapu aj okolo Slovenska

Uniknuté dokumenty nespomínajú len Francúzsko, Nemecko alebo Ukrajinu. V časti venovanej projektom na rok 2026 sa objavuje aj plán s názvom „Mitteleuropa“. Ten má podľa dokumentov pracovať s priestorom bývalej monarchie v strednej Európe a výslovne spomína Rakúsko, Maďarsko a Slovensko.

Podľa dokumentu má ísť o snahu vytvoriť užšie politické a ekonomické väzby medzi týmito krajinami s dlhodobým cieľom vybudovať „jedného silného a nezávislého hráča“. V kontexte úniku dokument hovorí o zámere rozbiť Vyšehradskú skupinu, teda formát Poľsko, Česko, Slovensko a Maďarsko, a nahradiť ju takzvanou „Viedenskou dohodou“ medzi Rakúskom, Maďarskom a Slovenskom.

Dokument nehovorí, že sa podobná operácia u nás už podarila. Ukazuje však, že v ruských plánoch sa so Slovenskom počíta. Nie ako s veľkou mocnosťou, ale ako s krajinou, cez ktorú sa dá hýbať náladami v strednej Európe.

Ak by sa podarilo oslabiť V4 a nahradiť ju užším blokom s Rakúskom, Maďarskom a Slovenskom, Moskva by získala presne to, čo potrebuje. Menej jednotný región, menej koordinovaný hlas a viac priestoru na zákulisnú politiku.

Západ má problém s tempom. Kým vyšetrí útok, príbeh už žije

James Pamment z Lund University opisuje ruské vplyvové operácie ako vzorec bezohľadnej eskalácie. Problém podľa neho nie je len v jednotlivých incidentoch, ale v tom, že sa postupne posúva hranica toho, čo si Moskva dovolí robiť na území európskych štátov.

Analytik z Hybrid CoE upozorňuje, že účinky takýchto operácií sa nemusia ukázať hneď. Niekedy sa naplno prejavia až po rokoch, keď už je politická škoda rozliata do verejnej debaty.

Demokratické štáty potrebujú dôkazy, vyšetrovanie, právne posúdenie a politickú zhodu. Informačná sabotáž nič z toho nepotrebuje. Stačí jej spustiť incident, nechať ho prebehnúť médiami a sociálnymi sieťami a počkať, kto sa ho chytí.

Rusko nemusí Európu poraziť zvonka. Stačí, ak ju rozháda zvnútra

Uniknuté dokumenty ukazujú, že podobné operácie nemusia vyzerať ako klasická špionáž ani ako otvorený útok. Stačí malá skupina vykonávateľov, symbol zvolený tak, aby urazil konkrétnu komunitu, a téma, pri ktorej je verejná debata už napätá.

Bravčové hlavy pred mešitami nie sú dôležité len tým, že šokujú. Dôležité je, čo sa stane potom. Kto incident využije. Komu ho verejnosť pripíše. Aké podozrenia po ňom zostanú.

Moskva nemusí Európanov presvedčiť, že Rusko má pravdu. Stačí, ak sa ľudia začnú viac báť susedov, menšín, migrantov, Ukrajincov alebo vlastných vlád. A od takejto nedôvery je už len krok k politike, ktorá vyhovuje práve tým, ktorí ju roky priživujú.

Google News Pridajte si Vosveteit.sk ako preferovaný zdroj informácií na Google Pridať