Obľúbený typ jedla, ktorý jeme vo veľkom, môže zvyšovať riziko srdcového infarktu. Kardiológovia varujú, že problém nie je len cukor a tuk
Ultra spracované potraviny môžu súvisieť s vyšším rizikom srdcových ochorení, obezity, cukrovky aj vysokého tlaku. Kardiológovia upozorňujú, že problém nie je len cukor či tuk, ale aj samotné spracovanie jedla.
Nie každé jedlo, ktoré vyzerá ako jedlo, sa tak správa aj v tvojom tele. Balený koláčik, instantná polievka, sladké cereálie, hotová omáčka či „fitness“ tyčinka môžu mať pekný obal, dobrú chuť a zopár lákavých nápisov na etikete. Lenže za tým všetkým sa často skrýva priemyselný produkt, ktorý má od obyčajného jedla poriadne ďaleko.
Na tento rozdiel teraz upozorňujú európski kardiológovia. Podľa nich sa pri zdravej strave nemáme pozerať len na cukor, tuk, soľ alebo kalórie. Čoraz dôležitejšia je aj otázka, ako veľmi bola potravina spracovaná ešte predtým, než sa dostala na tanier. Pri ultra spracovaných potravinách sa ukazuje, že tento detail môže mať pre srdce väčší význam, než sa dlho zdalo.
Keď ultra spracované jedlá tvoria základ jedálnička, riziko prudko rastie
Keď odborníci porovnali ľudí s najnižšou a najvyššou spotrebou ultra spracovaných potravín, rozdiel nebol kozmetický. Skupina, ktorá ich jedla najviac, mala podľa správy až o 19 percent vyššie riziko srdcových ochorení a o 13 percent vyššie riziko fibrilácie predsiení. To je porucha rytmu srdca, pri ktorej srdce nebije pravidelne a môže zvyšovať riziko ďalších vážnych komplikácií.
Ešte tvrdšie pôsobí číslo pri úmrtiach na kardiovaskulárne ochorenia. Autori hovoria až o 65 percent vyššom riziku v skupine s najvyššou konzumáciou týchto potravín. Neznamená to, že jeden balený koláčik automaticky ničí tvoje srdce. Znamená to však, že ak sa z podobných produktov stane každodenný základ jedálnička, telo to nemusí vedieť dlhodobo ignorovať.
„Ultra spracované potraviny vyrobené z priemyselných prísad a prídavných látok vo veľkej miere nahradili tradičné jedálničky. Výskum naznačuje, že tieto potraviny súvisia s viacerými rizikovými faktormi kardiovaskulárnych ochorení, ako je obezita, cukrovka a vysoký krvný tlak, a tiež s rizikom vzniku a úmrtia na srdcové choroby,“ uvádza profesorka Luigina Guasti z Univerzity v Insubrii.
Nie všade v Európe jeme rovnako. Rozdiel medzi severom a juhom je obrovský
Rozdiely medzi krajinami ukazujú, že nejde len o osobné rozhodnutie jednotlivca, ale aj o kultúru stravovania. V Holandsku pochádza z ultra spracovaných potravín až 61 percent všetkých prijatých kalórií, vo Veľkej Británii 54 percent.
Neprehliadni
Na juhu Európy vyzerá obraz triezvejšie. V Španielsku tvoria ultra spracované potraviny približne 25 percent prijatých kalórií, v Portugalsku 22 percent a v Taliansku 18 percent. Tieto čísla vysvetľujú, prečo sa odborníci pozerajú aj na širší kontext. Tam, kde má stále silné miesto domáce varenie, čerstvé suroviny a jednoduché jedlá, sa priemyselné produkty presadzujú pomalšie.
Problém nie je len cukor a tuk. Riziko môže byť ukryté v samotnom spracovaní jedla
Ultra spracované potraviny nevyzerajú nebezpečne preto, že by na prvý pohľad pôsobili ako chemický experiment. Práve naopak. Často chutia dobre, majú lákavý obal a tvária sa ako úplne bežná súčasť dňa. Problém je, že za tou chuťou a pohodlím býva jedlo, ktoré prešlo takou úpravou, že má od pôvodnej potraviny poriadne ďaleko.
Nejde teda len o cukor, soľ alebo nezdravé tuky, hoci aj tie zohrávajú svoju rolu. Autori upozorňujú aj na prídavné látky, možné kontaminanty a zmenenú štruktúru jedla. Telo tak nedostáva len inú zmes živín, ale aj jedlo v podobe, na ktorú môže reagovať odlišne. Aj preto sa pri ultra spracovaných potravinách čoraz častejšie hovorí o zápale, narušenom metabolizme, zmenách črevnej mikroflóry a ľahšom prejedaní sa.
„Súvislosti medzi ultra spracovanými potravinami a srdcovými chorobami sú konzistentné a biologicky vierohodné. Ultra spracované potraviny zvyšujú kardiovaskulárne riziko najmä tým, že podporujú obezitu, cukrovku, hypertenziu a hromadenie nezdravých tukov v krvi,“ vysvetľuje doktorka Marialaura Bonaccio z výskumného centra NEUROMED.
Najskôr priberanie, cukrovka a tlak. Až potom prichádza problém so srdcom
Problém sa pri ultra spracovaných potravinách nemusí začať hneď infarktom alebo bolesťou na hrudi. Oveľa častejšie sa najprv potichu posúvajú čísla, ktoré človek roky prehliada. Hmotnosť ide hore, tlak sa zhoršuje, cukor v krvi prestáva byť pod kontrolou a v krvnom obehu pribúdajú tuky, ktoré tam vo zvýšenom množstve nemajú čo robiť.
Práve v tom je ich riziko zradné. Nejde o jeden izolovaný problém, ale o reťazec zmien, ktoré sa navzájom posilňujú. Ak človek pravidelne siaha po jedlách, ktoré sú kaloricky bohaté, veľmi chutné, rýchlo zjedené a slabšie zasýtia, ľahko zje viac, než si uvedomuje. Telo potom musí dlhodobo zvládať vyššiu záťaž a srdce sa k účtu často dostane až neskôr.
Kardiológovia riešia tuky, tlak aj cholesterol. Spracovanie jedla však často zostáva bokom
Výživové odporúčania sa dlhé roky sústredili najmä na jednotlivé položky v tabuľke. Koľko má jedlo kalórií, tuku, cukru, soli alebo vlákniny. To všetko je dôležité, no podľa európskych kardiológov to nemusí stačiť. Rovnakú pozornosť si zaslúži aj otázka, či ide o normálnu potravinu, alebo o priemyselný produkt poskladaný z prísad, ktoré by si doma pri varení pravdepodobne nepoužil.
V praxi to znamená, že lekár sa pacienta nemá pýtať iba na to, či je veľa mäsa, málo zeleniny alebo či si príliš solí. Rovnako dôležité môže byť, či jeho bežný deň netvoria sladké cereálie, balené snacky, hotové omáčky, sladené nápoje, instantné jedlá a polotovary. Toto je podľa autorov správy oblasť, ktorá sa v bežnom poradenstve stále prehliada.
Európski kardiológovia preto odporúčajú, aby sa ultra spracované potraviny stali súčasťou rozhovorov o prevencii srdcovo cievnych ochorení. Nie ako náhrada za rady o pohybe, fajčení, alkohole, tlaku či cholesterole, ale ako ďalšia vrstva rizika, ktorú môže človek vo svojom jedálničku reálne ovplyvniť.
Aj „zdravší“ obal môže skrývať priemyselné jedlo
Zradné je, že ultra spracované potraviny sa často netvária ako problém. Nemusia to byť len sladkosti, čipsy alebo lacné hotové jedlá. Niekedy ide o produkty, ktoré na obale kričia „fitness“, „bez pridaného cukru“, „s vysokým obsahom bielkovín“ alebo „bio“. Lenže pekný marketing ešte neznamená, že potravina má blízko k obyčajnému jedlu.
Na tento rozdiel upozorňujú aj autori správy. Potravina môže mať na prvý pohľad slušný nutričný profil, no stále môže byť výsledkom hlbokého priemyselného spracovania. Samotná tabuľka s kalóriami, cukrom a tukom teda nepovie celý príbeh. Dôležité je aj to, z čoho je produkt poskladaný, koľko má prídavných látok a ako veľmi sa vzdialil od pôvodnej suroviny.
Autori však pridávajú aj dôležitú brzdu. Väčšina dôkazov zatiaľ pochádza z pozorovacích štúdií, nie z veľkých dlhodobých experimentov, kde by vedci ľuďom presne kontrolovali jedálniček celé roky.
