Chceš žiť dlhšie? Nestačí len chodiť alebo behať. Vedci ukázali rozdiel, ktorý môže rozhodovať viac než počet odcvičených minút
Pestrý pohyb sa v novej štúdii spájal s nižším rizikom úmrtia než stále rovnaký tréning.
Môžeš mať pocit, že ak každý deň poctivo nachodíš svoje kroky alebo si trikrát do týždňa odbehneš rovnakú trasu, pre telo robíš maximum. Lenže telo nie je jednoduché počítadlo minút ani krokov. Rovnaký pohyb mu dáva stále podobný signál.
Nové dáta z viac než 30-ročného sledovania veľkej skupiny zdravotníkov naznačujú, že pri dlhovekosti môže rozhodovať aj pestrosť pohybu. Nestačí teda len hýbať sa veľa. Dôležité môže byť aj to, či kombinuješ chôdzu, beh, silový tréning, schody, bicykel alebo iné aktivity.
Viac toho istého pohybu nemusí telu priniesť rovnaký efekt
Autori štúdie pracovali s dátami z dvoch veľkých amerických zdravotníckych kohort, v ktorých ľudia pravidelne vypĺňali dotazníky o zdraví, životnom štýle aj pohybe. Ľudia s najpestrejším pohybovým režimom mali po zohľadnení celkového množstva aktivity o 19 percent nižšie riziko úmrtia zo všetkých príčin.
Výsledok ale nenaznačuje len to, že aktívnejší ľudia žijú dlhšie. Naznačuje, že rozdiel môže robiť aj samotná skladba pohybu. Človek, ktorý kombinuje chôdzu, silový tréning, schody alebo raketový šport, dáva telu širší typ záťaže než ten, kto roky opakuje stále rovnaký tréning.
„Naše dáta naznačujú, že z dlhodobého hľadiska môže byť pre dĺžku života výhodné, ak sa človek nevenuje len jednému typu pohybu, ale kombinuje viacero druhov fyzickej aktivity.“ píšu autori štúdie v BMJ Medicine
Beh, bicykel ani činky netrénujú telo rovnakým spôsobom
Beh nie je to isté ako bicykel a činky nerobia s telom to isté ako rýchla chôdza do schodov. Pri behu pracuje telo s nárazmi, vyššou intenzitou a väčšou záťažou pre srdce aj pľúca. Bicyklovanie je šetrnejšie ku kĺbom, no inak zapája svaly a dýchanie. Silový tréning zas rieši niečo, čo samotná chôdza často nezachráni, teda úbytok svalov, silu a pevnosť kostí.
Neprehliadni
Práve preto dáva pestrosť pohybu biologický zmysel. Ak roky robíš iba jednu aktivitu, zlepšuješ najmä tú časť tela, ktorú zaťažuje najviac. Keď však pridáš aj iný typ pohybu, telo dostane nový podnet. Raz musí pracovať viac s výdržou, inokedy so silou, rovnováhou, koordináciou alebo intenzitou.
Najsilnejšie nevyšla posilňovňa ani beh, ale obyčajná chôdza
Najsilnejšie sa v dátach ukázala úplne obyčajná chôdza. Ľudia, ktorí jej mali najviac, mali oproti tým najmenej aktívnym o 17 percent nižšie riziko úmrtia. Nie je to pritom žiadna exotická aktivita ani drahý šport. Skôr pripomienka, že základ pohybu nemusí vyzerať atraktívne, aby mal pre telo význam.
Zaujímavo dopadli aj schody. Tie sa spájali s približne o 10 percent nižším rizikom úmrtia. Raketové športy, ako tenis, squash alebo racquetball, boli spojené s 15 percentami, veslovanie a kalistenika so 14 percentami. Silový tréning a beh sa pohybovali okolo 13 percent. Pri džogingu vedci videli približne 11 percent a pri bicyklovaní 4 percentá.
Plávanie bolo v tomto smere výnimkou, no netreba to čítať tak, že je zbytočné. Autori upozorňujú, že pri plávaní sa veľmi ťažko odhaduje skutočná intenzita. Dvaja ľudia môžu do dotazníka napísať rovnakých 30 minút v bazéne, no jeden môže plávať svižne v tempe a druhý sa len pokojne pohybovať vo vode. Papierovo to vyzerá rovnako, pre telo to však nie je rovnaká záťaž.
Od určitého bodu už viac pohybu neprinášalo rovnaký rozdiel
Zaujímavé je, že najviac získali ľudia, ktorí sa z takmer žiadneho pohybu dostali k pravidelnej aktivite. Inými slovami, najväčší rozdiel nebol medzi človekom, ktorý cvičí veľa, a človekom, ktorý cvičí ešte viac. Najväčší rozdiel bol medzi tým, kto sa hýbal málo, a tým, kto si pohyb zaradil do bežného týždňa.
Keď sa ľudia dostali približne na úroveň piatich hodín svižnej chôdze týždenne, ďalšie pridávanie pohybu už neprinášalo taký výrazný rozdiel. Neznamená to ale, že viac pohybu je zbytočných. Skôr to ukazuje, že po určitej hranici môže byť rozumnejšie pridať iný typ záťaže, než len stále predlžovať tú istú aktivitu.
Rôzne typy pohybu sa môžu navzájom dopĺňať
Pestrosť pohybu sa v dátach nestratila ani po tom, čo vedci zohľadnili celkové množstvo aktivity. Rozdiel sa ukázal aj vtedy, keď výskumníci porovnávali ľudí s podobným objemom pohybu, ale odlišnou skladbou aktivít.
Pri najpestrejšom pohybovom režime sa objavila súvislosť nielen s nižším rizikom úmrtia zo všetkých príčin, ale aj s nižším rizikom úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia, rakovinu, respiračné choroby a ďalšie príčiny. Rozdiel sa pri jednotlivých kategóriách pohyboval približne od 13 do 41 percent. Telo tak zrejme ťaží z toho, keď sa raz učí pracovať s výdržou, inokedy so silou, intenzitou, koordináciou alebo pohybom v inom smere.
