Jurij Gagarin prežil let do vesmíru, no zabil ho rutinný tréning: Záhadná smrť prvého človeka vo vesmíre otvorila rad konšpirácií, od „mužov v čiernom“ až po UFO
Jurij Gagarin prežil historický let do vesmíru, no o sedem rokov neskôr zahynul pri záhadnej nehode. Dodnes nie je úplne jasné, či za jeho smrť mohlo počasie, chyba na zemi alebo nebezpečný manéver iného lietadla.
Jurij Gagarin sa zapísal do histórie ako prvý človek vo vesmíre. V apríli 1961 obletel Zem na palube Vostoku 1 a po návrate sa stal symbolom sovietskej moci. Režim ho ukázal svetu ako dôkaz technologickej prevahy, dav ho oslavoval, politici ho prirovnávali k objaviteľom nových kontinentov. O to tvrdší dopad prišiel o necelých sedem rokov neskôr.
Dňa 27. marca 1968 nastúpil Gagarin na rutinný tréningový let. Vrátil sa k pilotovaniu stíhačiek, aby dokázal, že nepatrí len do vitríny propagandy. Ráno sa však nezačalo ideálne. Gagarin si zabudol priepustku a musel sa po ňu vrátiť. Pre bežného človeka banalita, pre sovietskych pilotov zlý signál. Medzi letcami sa tradovalo, že návrat z polcesty prináša smolu. Tento detail sa neskôr v Rusku zaradil medzi „posledné zlovestné znamenia“ a stal sa súčasťou jeho príbehu.
Na základni pri Moskve ho čakal plánovaný program. Gagarin mal pred sebou tri lety, z toho jeden spolu s inštruktorom Vladimirom Serjoginom. Počasie sa zhoršovalo, vietor zosilnel a viditeľnosť klesla. Krátko po štarte Gagarin nahlásil splnenie úloh a oznámil návrat. Potom nastalo ticho.
Ako prebehla nehoda, počas ktorej prišiel Gagarin o život?
Záchranné tímy našli trosky lietadla až popoludní. Stroj dopadol do lesa a náraz nikto neprežil. Najprv sa objavila nádej, že Gagarin sa katapultoval, no tá rýchlo zmizla. Sovietsky zväz spustil vyšetrovanie, no jeho výsledok veľa neobjasnil. Komisia predložila viacero verzií, no žiadnu nepotvrdila. Najčastejšie sa spomínal prudký manéver kvôli prekážke a následný pád do vývrtky.
Lenže vyšetrovanie malo zásadný problém, MiG-15 v tom čase nemal čiernu skrinku. Nikto nemal k dispozícii záznam z kokpitu ani presné dáta o priebehu letu. Vyšetrovatelia sa spoliehali len na trosky, radarové záznamy a poznámky pilotov. Aj preto sa dodnes nedalo s istotou povedať, čo sa presne stalo. Každá teória stojí len na nepriamych dôkazoch.
Neprehliadni
Prázdne miesto okamžite zaplnili špekulácie. Objavili sa tvrdenia o alkohole, nezodpovednosti aj sabotáži. Niektoré verzie zašli do extrémov, od tajných agentov až po UFO. Režim navyše prípad uzavrel a utajil, čím pochybnosti ešte zosilnel.
Za tým všetkým však stál aj samotný Gagarin, mnohí odborníci poznamenávajú, že sláva ho zasiahla nepripraveného. Z obyčajného chlapca sa stal symbol, ktorý musel reprezentovať krajinu po celom svete. Denne dostával listy od ľudí, ktorí ho prosili o pomoc.
„Uvedomil si, že Sovietsky zväz nie je taký dokonalý, ako ho vykresľovali,“ vysvetlil neskôr autor Piers Bizony.
Veľký zlom prišiel rok pred jeho smrťou. V roku 1967 zahynul jeho blízky priateľ Vladimir Komarov pri misii Sojuz 1. Gagarin figuroval ako jeho náhradník a vedel, že loď má vážne problémy. Pokúšal sa misiu zastaviť, dokonca zvažoval, že poletí namiesto neho. Dúfal, že režim si nedovolí riskovať život prvého človeka vo vesmíre. Komarov aj tak odštartoval a zahynul. Táto udalosť Gagarina zasiahla naplno.
„Sláva ho vyčerpala a chcel dokázať, že stále patrí medzi pilotov,“ povedal Bizony: „Po období pitia sa rozhodol vrátiť späť k lietaniu a získať kontrolu nad vlastným životom.“
Po páde Sovietskeho zväzu sa objavili informácie, ktoré naznačujú vinníka
Po páde Sovietskeho zväzu sa objavili nové informácie. Tajné materiály naznačili chyby pozemného personálu. Piloti dostali nepresné údaje o počasí a nik ich neinformoval o prídavných nádržiach, ktoré menili správanie lietadla. Iná verzia hovorila o technickom probléme v kabíne, ktorý prinútil Gagarina k prudkému klesaniu. Postupoval podľa predpisov, no prekročil bezpečné limity. Obaja piloti stratili vedomie.
„Nebola to ich vina. Postupovali presne podľa pokynov,“ uviedol bývalý sovietsky plukovník.
Najviac pozornosti získala výpoveď kozmonauta Alexeja Leonova. Tvrdil, že v blízkosti Gagarinovho lietadla preletel väčší stroj Su-15, ktorý narušil jeho letovú dráhu. Turbulencie mohli spôsobiť stratu kontroly. Simulácie ukázali, že taký scenár dával zmysel.
„V podstate išlo o obyčajnú nehodu,“ zhrnul Bizony.
Aj dnes však chýba jeden pevný záver. Neexistuje záznam, ktorý by všetko uzavrel. Zostáva len mozaika faktov, chýb a náhod, ktoré do seba zapadajú len približne. Gagarin tak nezostal len symbolom prvého letu do vesmíru, ale aj príbehom, v ktorom sa realita a mýtus prelínajú viac, než by si možno čakal.
