Vedci našli dokonalý útvar vo vesmíre. Príroda vraj niečo také netvorí
Vedci zachytili záhadný objekt, ktorý vyžaruje len slabé rádiové vlny. Má tvar dokonalej gule a jeho pôvod zostáva nevysvetlený.
Viditeľný len cez rádiové vlny
Teleios nevidíš na oblohe ani cez ďalekohľad, bežné svetlo ho úplne obchádza. Vedci ho zachytili len vďaka jeho rádiovým emisiám, čo samo o sebe nie je nič výnimočné. Takto sa často pozorujú takzvané zvyšky po supernove (SNR, supernova remnants), teda oblaky plynu a prachu po výbuchu hviezdy. Lenže tu začína byť situácia zaujímavá, Teleios má tvar takmer dokonalej gule, čo je mimoriadne zriedkavé. Väčšina SNR má chaotické, nepravidelné tvary v dôsledku interakcie s okolitým prostredím. V prípade Teleiosa sa však zdá, akoby sa nachádzal v „prázdnom“ kúte vesmíru, kde mal priestor krásne a rovnomerne expandovať.
Je to alebo nie je to supernova?
Aj keď všetko zatiaľ naznačuje, že by mohlo ísť o zvyšok po výbuchu supernovy, viaceré fakty nahrávajú skôr záhade ako istote. Napríklad chýbajú akékoľvek detegovateľné röntgenové lúče, ktoré sa pri supernovách bežne vyskytujú. Okrem toho má objekt extrémne nízku povrchovú jasnosť, ak ide o SNR, je to jeden z najslabších príkladov, aký kedy vedci zaznamenali. A práve táto kombinácia, symetria, slabosť a absencia žiarenia, robí z Teleiosa zaujímavý prípad.
💫Teleios, meaning perfect in Greek, is a newly discovered supernova remnant, unusual because of its near-perfect circularity.
Located at a distance of 7 to 25 thousand lys away, current dia estimates are 45 to 156 lys, with an expansion rate of several thousand km per sec.💫… pic.twitter.com/D1UcOHKvKS
— BlueJ (@BlueJ11274903) May 16, 2025
Tri možné scenáre
Autori štúdie navrhujú tri možné vysvetlenia, ako by mohol Teleios vzniknúť. Prvá možnosť hovorí o tom, že ide o mladý zvyšok po supernove, vzdialený zhruba 7 000 svetelných rokov, s priemerom približne 40 svetelných rokov. V tomto prípade by objekt nemal viac ako tisíc rokov.
Druhá hypotéza pracuje s omnoho väčšou vzdialenosťou, asi 25 000 svetelných rokov. Ak by to bola pravda, objekt by musel byť omnoho starší a väčší, čo by znamenalo, že sa rozširoval omnoho dlhšie, zrejme cez veľmi tiché a neporušené prostredie.
Neprehliadni
Tretia a najšpekulatívnejšia možnosť tvrdí, že by mohlo ísť o vzácny typ supernovy, konkrétne typ Iax. Ten je známy tým, že niekedy po výbuchu hviezdy nezničí celé jadro, ale zanechá za sebou takzvanú „zombie hviezdu“, akýsi neúplne zničený zvyšok pôvodnej hviezdy.
Záhada zostáva nevyriešená
Hoci najpravdepodobnejšia sa vedcom zdá byť práve verzia s typom Iax, chýbajú akékoľvek dôkazy, ktoré by to potvrdili. Autori štúdie preto zdôrazňujú, že bez ďalších, presnejších a citlivejších meraní zatiaľ nemôžu s istotou povedať, čo vlastne Teleios je.
Tento objav je krásnym príkladom toho, ako aj v 21. storočí zostáva vesmír plný nezodpovedaných otázok. Každý nový nález ako Teleios rozširuje hranice nášho chápania kozmu a otvára nové možnosti výskumu. Či už ide o zvláštny pozostatok supernovy, alebo niečo celkom nové, jedno je určite isté, táto „dokonalá guľa“ sa ešte môže zapísať do dejín astronómie.
Komentáre