Zažil si už „aha moment“? Vedci konečne zistili, čo sa deje v tvojom mozgu, keď sa objaví

Vedci odhalili, čo sa deje v mozgu počas „aha momentov“. Objavili, že tieto záblesky pochopenia aktivujú hipokampus a zlepšujú prepojenia medzi oblasťami mozgu, čím podporujú dlhodobú pamäť a učenie.

mozog elektricke signaly
Zdroj: Yurchanka Siarhei / Shutterstock.com

Určite si to už tiež zažil, dlho si lámeš hlavu nad nejakým problémom, márne hľadáš riešenie, a zrazu ti to „docvakne“. Akoby sa ti v hlave rozsvietila žiarovka. Tento pocit poznáme ako „aha moment“. Nie je to len príjemný zážitok, ale v skutočnosti ide o veľmi dôležitý proces, ktorý ovplyvňuje, ako si pamätáš nové informácie. Publikácia o tomto jave vyšla v časopise Nature Communications.

Vedci z univerzít v Nemecku a USA sa rozhodli preskúmať, čo sa presne deje v tvojom mozgu počas týchto zábleskov náhleho pochopenia. Pomocou funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI) sledovali mozgovú aktivitu ľudí, ktorí riešili vizuálne hlavolamy. Úlohou bolo v sérii jednoduchých obrázkov objaviť skrytý objekt. Niekedy sa im riešenie objavilo náhle samé od seba a práve vtedy nastal „aha moment“.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Oblasti prekrvenia krvou pri Aha momente. Zdroj: Duke Today
Oblasti prekrvenia krvou pri Aha momente. Zdroj: Duke Today

Vďaka „aha momentu“ si ľahšie zapamätáš riešenie

Výsledky boli prekvapivé! Keď účastníci zažili náhle vnukutie, v ich mozgu sa aktivoval hipokampus. Ide o časť mozgu, ktorá je kľúčová pre učenie a dlhodobú pamäť. Okrem toho sa menili aj vzorce aktivity v oblastiach, ktoré rozpoznávajú vizuálne vzory.

Čím silnejší bol pocit objavu, tým výraznejšie sa tieto zmeny prejavili. Ukázalo sa tiež, že pri „aha momentoch“ sa zlepšuje prepojenie medzi rôznymi časťami mozgu. Jednoducho povedané, mozog vtedy pracuje efektívnejšie, než bežne.

Zaujímavé je, že ľudia si najlepšie pamätali práve tie riešenia, na ktoré prišli vďaka náhlemu pochopeniu. Ak ti niečo „docvakne“ a si si svojim riešením istý, o niekoľko dní si naň spomenieš oveľa ľahšie než na tie, ktoré si vyriešil postupne a bez tohto „prekvapenia“. Podľa profesora Roberta Cabezu z Duke University je tento efekt na pamäť veľmi silný. Nakoľko len málo čo si zapamätáš tak dobre, ako to, čo si objavil sám v záblesku pochopenia.

vedomie-cloveka-mozog
Zdroj: Triff / shutterstock.com

Tento jav si vieš navodiť aj „umelo“

Dobrou správou je, že tieto momenty sa dajú podporiť. Skús si pri učení alebo riešení problémov dopriať čas a priestor na premýšľanie. Niekedy pomôže krátka prestávka, prechádzka alebo zmena prostredia. Ak sa nevieš pohnúť ďalej, skús sa na problém pozrieť z iného uhla, alebo si ho vysvetli niekomu inému. Takéto drobné zmeny môžu pripraviť pôdu pre nový pohľad a nečakané riešenie.

Výskum ukazuje, že učenie založené na objavovaní a vlastnom hľadaní riešení má veľký význam. Ak učitelia a rodičia vytvoria prostredie, kde deti môžu prísť na veci samy, podporia tým nielen ich kreativitu, ale aj dlhodobú pamäť. To platí aj pre dospelých. Jednoducho, keď niečo sám objavíš, zapamätáš si to lepšie, než keby ti to niekto len povedal.

Kedy si naposledy zažil svoj vlastný „aha moment“? Skús si spomenúť, čo si sa vtedy naučil, pravdepodobne ti to v pamäti zostalo dodnes. Podeľ sa o tom s nami v diskusii.  Nabudúce, teda keď budeš riešiť zložitý problém, daj si čas a priestor na objavovanie. Možno práve vtedy zažiješ ďalší nezabudnuteľný „aha moment“.

Sleduj našu novú Facebook stránku a pridaj sa!

Komentáre