Rýchle rádiové záblesky, skrátene FRB, sa považujú za jedny z najväčších kozmických záhad. Objavia sa náhle, trvajú len zlomok sekundy a v drvivej väčšine prípadov sa už nezopakujú. Pritom však uvoľnia obrovské množstvo energie.
Kvôli ich krátkemu trvaniu astronómovia nedokážu zistiť, odkiaľ tieto záblesky prišli. Tomuto záhadnému fenoménu sa venovali predchádzajúce výskumy, no tie sa zameriavali na veľmi malú skupinu opakujúcich sa FRB zábleskov.
Výskumníci z University of Toronto tvrdia, že zo všetkých FRB zábleskov sú to len 3% tých, ktoré sa na pravidelnej báze opakujú. Z výskumov týchto zábleskov vieme, že pochádzajú z hustých a extrémne magnetizovaných prostredí. Nová štúdia sa však zamerala na zvyšných 97% a zistila, že v týchto prípadoch je situácia drasticky odlišná.
Väčšina rádiových teleskopov sa dokáže zamerať len na malú časť nočnej oblohy. Je preto jednoduchšie sledovať opakujúce sa záblesky, ako spoliehať na šťastie a skúmať tie, ktoré sa neopakujú. Rádiové observatórium CHIME (Canadian Hydrogen Intensity Mapping Experiment) ale dokáže preskúmať mimoriadne veľkú časť nočnej oblohy naraz. Práve toto observatórium vedci využili na to, aby preskúmali neopakujúce sa FRB záblesky.
“Naša štúdia je prvou, ktorá sa pozerá na zvyšných 97% rýchlych rádiových zábleskov a demonštruje, že FRB záblesky, ktoré sa neopakujú, sa diametrálne odlišujú od tých opakujúcich,” tvrdí vedúci štúdie, Ayush Pandhi.
V rámci štúdie vedci analyzovali polarizované svetlo zo 128 neopakujúcich sa FRB zábleskov a to, čo zistili, bolo pre nich prekvapením. Zdá sa, že tieto záblesky vychádzajú z galaxií, ktoré sa podobajú Mliečnej dráhe, teda majú miernu hustotu a mierne magnetické polia.
Pochádzajú zo známeho prostredia
Po prvýkrát vedci FRB záblesky zachytili v roku 2007 a odvtedy sme ich zaznamenali viac ako 1 000. Stále však nemáme jasnú predstavu o tom ako vznikajú. Nová štúdia známe záblesky analyzovala novým spôsobom. Okrem toho, aké jasné bolo zaznamenané svetlo sledovali aj uhol elektromagnetických vĺn. To im umožnilo zistiť viac informácií o tom, kde svetlo vzniklo a cez čo prešlo.
Polarizované svetlo sa skladá z vĺn, ktoré vibrujú v jednej rovine. Môže to byť vertikálne, horizontálne alebo v hocijakom uhle medzi tým. Analýza smeru polarizácie pre odlišné vlnové dĺžky svetla nám môže povedať o tom, v akom hustom prostredí a sile magnetizácie FRB záblesk vznikal.
Autorom sa však podarilo dokázať, že väčšina FRB zábleskov, teda tých, ktoré sa neopakujú, sa líši od malej skupiny opakujúcich sa zábleskov. Vedci zatiaľ nevedia prečo je to tak, no naznačujú, že opakujúce sa záblesky môžu predstavovať “vyspelejšiu” alebo úplne inú populáciu zábleskov, než sú tie, ktoré vznikajú v menej extrémnych prostrediach.
