SpravodajstvoVeda a výskum

Sonda Juno odhalila úchvatnú polárnu žiaru v atmosfére Jupitera

Plynný obor má jedny z najjasnejších polárnych žiar v sústave

Polárne žiary sú úžasným divadlom, ktoré sa nedeje len u nás na Zemi. Každá planéta má svoju polárnu žiaru a Jupiter, najväčšia planéta sústavy, má jedny z najjasnejších polárnych žiar, píše portál Science Alert.

Tie sú pre bežné oko neviditeľné, ale môžeme ich pozorovať v ultrafialovom spektre. Jupiter, ako planéta, je drasticky odlišná od Zeme. Práve preto sa vedci zaujímajú o to, ako môžu polárne žiary v atmosfére Jupitera vznikať. Viac stôp im priniesla sonda Juno, ktorá po prvýkrát pozorovala búrku, pri ktorej takáto polárna žiara vznikla.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Polárne žiary na Jupiteri vznikajú neustálym prúdením vysokoenergetických elektrónov, ktoré prichádzajú z atmosféry mesiaca Io. Tieto častice putujú po dráhach magnetického poľa Jupitera a pri póloch padnú do atmosféry, kde reagujú s plynmi v nej. Tak vzniká jasná žiara. Ide o trochu odlišný proces, ako na Zemi. U nás spôsobujú polárnu žiaru častice solárneho vetra. Ďalším rozdielom je, že polárne žiary na Zemi sú dočasným fenoménom, zatiaľ čo v prípade Jupitera ide o nepretržitý úkaz.

Dychberúci úkaz

Keďže ide o trošku iný úkaz, polárna žiara na Jupiteri funguje odlišne. Jednou z odlišností môže byť búrka, ktorá sa deje na úsvite. Ide o výrazné rozjasnenie polárnej žiary, ktoré bolo po prvýkrát pozorované v roku 1994. Vznikajú na nočnej strane pólu a vedci ich doteraz nedokázali pozorovať.

„Pozorovanie Jupitera zo Zeme vám neumožňuje vidieť, čo sa môže odohrávať na nočnej strane Jupiterových pólov. Pozorovania sond Voyager, Galileo, či Cassini sa udiali z veľkej vzdialenosti  a sondy neleteli ponad póly planéty, “ vysvetľuje astronóm Bertrand Bonfond, z University of Liége.

Búrky počas úsvitu na planéte sú naozaj špeciálne úkazy. Začínajú na nočnej strane planéty a pomaly prechádzajú na tú dennú. Počas týchto búrok sa z planéty stáva jasný maják ultrafialového žiarenia. Počas týchto búrok planéta generuje 10-krát viac energie, ako pri bežnej polárnej žiare. Bližšie pozorovania sondy Juno odhalili viac podobností s našou planétou.

Presnejšie ide o kategóriu „podbúrok“ ktoré sa na Zemi dejú, keď je naša magnetosféra narušená elektrickými prúdmi. Vtedy dôjde k explózii energie do našej ionosféry. Tam sa energia rozpŕchne, čo môže viesť k polárnej žiare, ktorá trvá niekoľko hodín. U nás na Zemi je solárny vietor hlavným faktorom, ktorý môže za polárne žiary. V prípade Jupitera ide o plazmu, ktorá je vytrhnutá z atmosféry jeho mesiaca Io.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close