Ľudia sa vrátia na Mesiac. Toto je plán NASA, kedy tam chce mať trvalú ľudskú posádku. Je to už veľmi skoro
NASA chce na Mesiaci vybudovať obrovskú základňu. Pomôcť majú drony, jadrová energia aj voda ukrytá v ľade.
NASA už naplno rozbehla program Artemis, ktorý vráti človeka na Mesiac, po prvýkrát od programu Apollo. Misia Artemis II sa úspešne vrátila z obletu našej prirodzenej družice minulý mesiac a americká vesmírna agentúra teraz zverejnila detailný plán, ktorý ukazuje, ako chce postupne vybudovať trvalú základňu na Mesiaci. Nejde pritom o jednu veľkú misiu, ale o sériu desiatok letov, robotických testov, pristátí a experimentov, ktoré majú viesť k tomu, že ľudia budú na mesačnom povrchu fungovať prakticky nepretržite.
Celý projekt sa sústreďuje najmä na južný pól Mesiaca. Práve tam vedci našli oblasti s možnými zásobami vodného ľadu. NASA totiž nechce na Mesiac len „chodiť“. Chce tam vytvoriť infraštruktúru, ktorá umožní dlhodobý pobyt astronautov a neskôr aj prípravu misií smerom k Marsu. Jeden z predstaviteľov projektu, Carlos Garcia-Galan povedal, že základňa by raz mohla zaberať „stovky štvorcových míľ“. Znamená to, že v dlhšom časovom horizonte NASA uvažuje o väčšej základni.
Fáza 1: Testovanie a príprava (teraz až 2029)
Prvá fáza sa zameria hlavne na prieskum, technológie a logistiku. NASA plánuje približne 25 misií a viac než 20 pristátí na povrchu Mesiaca. Väčšinu práce zatiaľ odvedú roboty, drony a automatické vozidlá. Najväčší problém totiž nespočíva v samotnom pristátí. NASA potrebuje zistiť, či technológia zvládne extrémne podmienky mesačného južného pólu. Teploty tam kolíšu od spaľujúceho tepla až po hlboký mráz a niektoré krátery zostávajú celé roky v úplnej tme.
Do akcie preto nastúpia špeciálne drony MoonFall. NASA ich prirovnáva k nástupcom helikoptéry Ingenuity, ktorá lietala na Marse. Štyri malé stroje budú mapovať nebezpečný terén a skúmať oblasti, kam sa klasické vozidlá nedostanú. Hlavným cieľom bude hľadanie vodného ľadu. Popri dronoch dorazia aj prvé lunárne vozidlá. Niektoré budú autonómne, iné pripravia pôdu pre budúcich astronautov.
NASA plánuje tiež prvé komunikačné satelity okolo Mesiaca, ktoré zabezpečia stabilné spojenie medzi Zemou a povrchom. Dôležitú úlohu zohrá aj rover VIPER. Ten bude analyzovať mesačnú pôdu a pátrať po vode. Bez vody totiž nevznikne kyslík, palivo ani dlhodobá základňa. NASA v dokumente otvorene priznáva, že prvá fáza slúži hlavne na učenie sa. „Testujeme, čo na Mesiaci funguje,“ vysvetľuje agentúra.
Neprehliadni
Pri roveri VIPER ale treba dodať, že ide o projekt, ktorý vesmírna agentúra v roku 2024 zrušila kvôli nedostatku financií, aj keď bol rover hotový. V oficiálnych materiáloch sa však stále objavuje. Môže to znamenať, že agentúra buď počíta s obnovením projektu, alebo ho nahradí inou podobnou technológiou.
Fáza 2: Prvé „bývanie“ na Mesiaci (2029 – 2032)
Druhá etapa už nebude pripomínať krátke návštevy. NASA chce totiž začať budovať prvú polo-trvalú infraštruktúru. Na Mesiac dorazia väčšie zdroje energie vrátane prvých jadrových systémov. Práve energia predstavuje jeden z najväčších problémov. Lunárna noc totiž trvá približne 14 pozemských dní. Solárne panely preto nestačia.
NASA plánuje dopraviť až 60 ton nákladu cez desiatky pristátí. Súčasťou výbavy budú nové logistické vozidlá, zariadenia na manipuláciu s mesačným prachom a hlavne prvý tlakový rover od japonskej agentúry JAXA. Tento rover bude fungovať prakticky ako malé pojazdné obydlie. Dvaja astronauti v ňom vydržia až 30 dní bez potreby neustáleho nosenia skafandra. Vozidlo umožní presuny na veľké vzdialenosti a otvorí prístup do oblastí, kam sa človek zatiaľ nedostal.
NASA chce v tejto fáze rozbehnúť aj prvé reálne logistické operácie. Pôjde hlavne o zásobovanie, údržbu a pravidelnú dopravu materiálu. Práve tu sa projekt začne meniť z experimentu na fungujúcu základňu.
Fáza 3: Trvalá prítomnosť ľudí (od 2032)
Ak pôjde všetko podľa plánov, okolo roku 2032 začne tretia fáza. NASA ju označuje ako obdobie „trvalej ľudskej prítomnosti“. Astronauti sa budú pravidelne striedať a základňa bude fungovať prakticky neustále. Na povrchu pribudnú väčšie obytné moduly, stabilné jadrové zdroje energie a pokročilé logistické systémy. NASA chce dopraviť desiatky ton nákladu ročne. Najzaujímavejšia časť však príde práve v tejto fáze. Agentúra plánuje využívať samotný Mesiac ako zdroj surovín.
Mesiac ako „továreň“
NASA chce z mesačného prachu získavať kyslík, vodu aj vodík. Vedci zároveň testujú technológie, ktoré premenia regolit, jemný mesačný prach, na stavebný materiál pomocou spekania alebo 3D tlače. To znamená, že časť budúcich stavieb by mohla vzniknúť priamo na Mesiaci bez potreby neustáleho dovozu materiálu zo Zeme.
Agentúra plánuje aj automatické návratové misie. Bezpilotné lode budú nosiť vzorky, vybavenie a výsledky experimentov späť na Zem. NASA otvorene priznáva, že celý projekt bude extrémne náročný. Diskusie okolo rozpočtu a technických problémov už teraz zapĺňajú odborné fóra aj komunitu fanúšikov kozmonautiky. Niektorí upozorňujú, že práve logistika môže celý plán výrazne spomaliť.
Aj tak však ide o najkonkrétnejší plán osídlenia Mesiaca od čias programu Apollo. NASA tentoraz nechce len krátku návštevu, chce vytvoriť miesto, kde budú ľudia pracovať, skúmať okolie a postupne sa naučia fungovať mimo Zeme celé mesiace. Ak sa bude lunárna základňa rozrastať, jedného dňa by mohla slúžiť ako medzizastávka, kde vesmírne rakety pristanú, doplnia palivo a zásoby a môžu sa vydať na Mars bez potreby vymýšľať raketu, ktorá by túto cestu zvládla naraz.
