Červie diery možno vôbec nie sú tunely cez vesmír. Nový výklad Einsteinovej myšlienky ukazuje na niečo ešte zvláštnejšie
Einsteinov a Rosenov most nemusí byť tunelom cez vesmír. Nový výklad naznačuje hlbší vzťah medzi časom, čiernymi dierami a Veľkým treskom.
Pridaj si Vosveteit.sk do GoogleKeď sa vo filmoch otvorí červia diera, väčšinou nasleduje skok na opačný koniec galaxie alebo riskantný výlet v čase. V populárnej kultúre sa z nej stal univerzálny tunel cez vesmír, akási skratka, ktorá obíde obrovské vzdialenosti aj bežné pravidlá fyziky. Lenže nový výklad starej Einsteinovej myšlienky ukazuje, že táto predstava môže byť zavádzajúca. Skutočný význam takzvaného Einsteinovho a Rosenovho mosta môže byť oveľa zvláštnejší než predstava kozmickej chodby pre vesmírne lode. Na tému upozornil portál The Conversation.
Obsah článku · 4 časti
- Einsteinov a Rosenov most nemusí byť tunel cez vesmír, ale stopa po zvláštnom správaní času
- Čierne diery môžu skrývať informáciu inak, než sme si predstavovali
- Veľký tresk nemusel byť ostrým začiatkom, ale toto je stále len hypotéza
- Ak má nová interpretácia pravdu, červie diery sme možno pochopili úplne zle
Albert Einstein a jeho kolega Nathan Rosen sa v roku 1935 nezaoberali žiadnymi vesmírnymi diaľnicami. Nerobilo im starosti, ako dostať človeka na druhý koniec galaxie. Riešili oveľa základnejší problém fyziky, ako opísať častice a gravitáciu tak, aby sa teória nezrútila na nekonečných hodnotách a aby lepšie zapadala do rodiaceho sa kvantového obrazu sveta. Pri práci s rovnicami všeobecnej relativity narazili na možnosť prepojiť dve symetrické časti časopriestoru. Túto matematickú konštrukciu označili ako most, no nešlo o návod na cestovanie medzi hviezdami.
Až neskôr sa z tejto predstavy vyvinula populárna myšlienka červej diery. Teda tunela, ktorý by spájal vzdialené oblasti vesmíru alebo dokonca rôzne časy. Problém je, že pôvodný Einsteinov a Rosenov most v klasickej všeobecnej relativite takto nefunguje. Jeho hrdlo sa uzavrie skôr, než by ním dokázalo prejsť čo i len svetlo. Inými slovami, nejde o priechodný objekt, ale o nestabilnú matematickú štruktúru. Kozmická loď by tadiaľ nepreletela. A už vôbec nie človek.

Einsteinov a Rosenov most nemusí byť tunel cez vesmír, ale stopa po zvláštnom správaní času
Napriek tomu sa obraz červích dier pevne uchytil vo vedeckej fantastike aj v odvážnych teoretických scenároch. Fyzici síce poznajú modely, v ktorých by mohli existovať priechodné červie diery, no tie zvyčajne vyžadujú exotickú hmotu alebo úpravy samotnej gravitácie. A práve tu treba byť opatrný. Zatiaľ neexistuje žiadny pozorovací dôkaz, že by v prírode existovali veľké priechodné červie diery. Rovnako nemáme silný dôvod myslieť si, že by sa mali prirodzene objavovať v štandardnej Einsteinovej teórii.
Autori novej práce sa preto vracajú k pôvodnej myšlienke a čítajú ju inak. Nie ako tunel v priestore, ale ako kvantový most medzi dvoma zložkami fyzikálneho opisu. Podľa ich interpretácie môže Einsteinov a Rosenov most vyjadrovať spojenie medzi dvoma časovými smermi v jednom kvantovom stave. V jednej zložke čas plynie tak, ako ho poznáme. V druhej sa opisuje zrkadlovo opačne.
Súvisí s tým


Na prvé počutie to znie ako filozofia, no v skutočnosti ide o tvrdý problém kvantovej fyziky. Väčšina základných fyzikálnych zákonov nerozlišuje medzi minulosťou a budúcnosťou tak prísne, ako to robí náš každodenný život. Rovnice často fungujú aj vtedy, keď smer času obrátiš. My však v bežnom svete vidíme len jednu šípku času, pretože rozbité vajce sa samo neposkladá a horúca káva sama od seba nevychladne naspäť do vriaceho stavu. To súvisí s entropiou, teda so sklonom systémov prechádzať od usporiadania k neporiadku.
V extrémnych podmienkach, napríklad pri čiernych dierach alebo pri úvahách o ranom vesmíre, však taký jednoduchý pohľad nemusí stačiť. Autori tvrdia, že ak chceme mať úplný kvantový opis, nemali by sme si jednu šípku času vybrať ručne a druhú zahodiť. Ich rámec pracuje s tým, že obe zložky patria do jedného celku. Einsteinov a Rosenov most potom nie je fyzická chodba, ale matematický prejav toho, že úplný opis systému má dve zrkadlové časové strany.
Čierne diery môžu skrývať informáciu inak, než sme si predstavovali
Práve tu sa dostávame k jednému z najväčších problémov modernej fyziky, k informačnému paradoxu čiernych dier. Stephen Hawking v 70. rokoch ukázal, že čierne diery nemusia byť úplne čierne. Vďaka kvantovým efektom by mali vyžarovať teplo a po extrémne dlhom čase sa môžu odpariť. Lenže ak sa čierna diera úplne vyparí, kam zmizne informácia o všetkom, čo do nej spadlo?
Pre kvantovú fyziku je to vážny problém. Tá totiž hovorí, že informácia sa nemá len tak stratiť. Ak by sa stratila v čiernej diere, znamenalo by to, že niečo zásadné v našom chápaní fyziky nefunguje. Nová interpretácia ponúka odvážne riešenie: informácia z nášho pohľadu mizne za horizontom udalostí, no v úplnom kvantovom opise pokračuje vo vývoji v zrkadlovo opačnom smere času.
Horizont udalostí si môžeš predstaviť ako hranicu, spoza ktorej sa späť nedostane ani svetlo. Pre pozorovateľa z vonkajšieho vesmíru to vyzerá ako definitívny bod bez návratu. Autori však tvrdia, že tento problém vzniká hlavne vtedy, keď horizont opisujeme iba jednou šípkou času. Ak sa do celkového opisu zahrnú obe časové zložky, informácia sa nemusí zničiť, ale presunie sa do časti opisu, ktorú bežne nevidíme.
Treba však zdôrazniť jednu vec. Toto nie je dôkaz, že fyzici práve vyriešili čierne diery raz a navždy. Ide o teoretický návrh, ktorý sa snaží ukázať, ako by sa informácia mohla zachovať bez toho, aby bolo nutné zavádzať sci-fi tunely alebo exotickú hmotu. Je to skôr nový spôsob čítania starej rovnice než hotová mapa toho, čo sa deje vo vnútri skutočnej čiernej diery.
Veľký tresk nemusel byť ostrým začiatkom, ale toto je stále len hypotéza
Autori spájajú svoju interpretáciu aj s jednou zvláštnosťou kozmického mikrovlnného pozadia. To je slabé žiarenie, ktoré zostalo po horúcej ranej fáze vesmíru a často sa označuje ako dozvuk Veľkého tresku. Pozorovania v ňom ukazujú drobné asymetrie, ktoré kozmológovia skúmajú už roky. Podľa autorov by práve zrkadlové kvantové zložky mohli pomôcť vysvetliť, prečo sa v tomto pozadí objavuje preferencia jedného priestorového usporiadania pred jeho zrkadlovým obrazom.
Aj tu však treba držať nohu na brzde. Kozmické mikrovlnné pozadie obsahuje anomálie, o ktorých sa diskutuje už dlho, no ich výklad nie je uzavretý. Nová práca tvrdí, že jej rámec ich dokáže opísať prirodzenejšie, no nejde o všeobecne prijatý dôkaz novej fyziky. Vo vede je rozdiel medzi zaujímavým modelom a potvrdenou realitou obrovský. A pri kozmológii to platí dvojnásobne.
Z tejto predstavy však vyplýva ešte odvážnejší scenár. Veľký tresk nemusel byť absolútnym začiatkom všetkého, ale skôr akýmsi odrazom. Teda kvantovým prechodom medzi dvoma fázami kozmického vývoja, ktoré sú voči sebe časovo zrkadlové. V takom obraze by sa náš vesmír nerozbehol z ničoho, ale z predchádzajúcej fázy kontrakcie, ktorá sa na extrémnej hranici preklopila do rozpínania.

Ešte ďalej ide myšlienka, že čierne diery by mohli fungovať ako mosty medzi rôznymi kozmickými epochami. Nie ako tunely, ktorými by si niekto preletel, ale ako oblasti, kde sa fyzika extrémnej gravitácie napája na nové fázy vesmíru. V najodvážnejšej verzii by náš vesmír mohol byť vnútrom čiernej diery, ktorá vznikla v inom, rodičovskom kozme. Niektoré relikty z predchádzajúcej fázy, napríklad menšie čierne diery, by potom mohli prežiť tento prechod a v našom vesmíre sa prejavovať ako časť toho, čo dnes nazývame temná hmota.
To znie dramaticky, ale nejde o hotový záver. Temná hmota môže mať viacero možných vysvetlení a malé čierne diery sú len jedným z kandidátov. Rovnako platí, že predstava vesmíru vzniknutého z čiernej diery patrí medzi špekulatívne kozmologické scenáre. Je fascinujúca, no ešte nie je potvrdená pozorovaním.
Ak má nová interpretácia pravdu, červie diery sme možno pochopili úplne zle
Najdôležitejšie na celej práci nie je predstava cestovania cez vesmír. Práve naopak. Nový výklad hovorí, že červie diery ako kozmické tunely možno vôbec nepotrebujeme. Einsteinov a Rosenov most môže byť skôr časový a kvantový než priestorový. Nespája vzdialené hviezdy, ale dve zrkadlové časti úplného fyzikálneho opisu.
Ak by sa tento rámec ukázal ako správny, neznamenalo by to, že zajtra otvoríme portál do inej galaxie. Znamenalo by to niečo menej filmové, ale možno oveľa dôležitejšie. Čas by v najhlbšej vrstve fyziky nemusel byť taký jednoduchý, ako ho vnímame my. To, čo pre nás plynie iba jedným smerom, môže byť v kvantovom opise súčasťou väčšej symetrie.
Einsteinov a Rosenov most tak možno nie je bránou pre vesmírne lode, ale stopou po tom, že náš obraz reality je neúplný. A práve v tom je táto myšlienka silnejšia než sci-fi predstava červej diery. Nesľubuje rýchlejšiu cestu ku hviezdam. Naznačuje, že samotný čas môže mať zrkadlovú stranu, ktorú v každodennom živote nikdy neuvidíme.
Páčil sa ti článok?
Čo sa ti na článku páčilo?
Čo by sme mali zlepšiť?
Vytvor si účet – komentár bude pod tvojím menom, dostaneš body a upozornenie na odpovede.
Pokračovaním súhlasíš s pravidlami komunity a potvrdzuješ, že máš aspoň 16 rokov.
Zverejní sa pod tvojou prezývkou .
Platia pravidlá diskusie. Odkazy na iné weby nie sú povolené.
Tvoju spätnú väzbu sme dostali.
Kolaps hviezdy môže mať zvláštnejší koniec, než sme si mysleli. Vo vnútri sa podľa fyzikov môže zrodiť mini vesmírDiskusia
Prvý v diskusiiKto napíše prvý, dostane štítok natrvalo.
Napísať prvý komentárČítaj ďalej
Čierne diery možno nie sú koncom všetkého. Fyzik tvrdí, že vo vnútri môžu vznikať nové vesmíryČierne diery by podľa jednej z teórií mohli vytvárať nové vesmíry. Fyzici skúmajú, či mohol aj náš vesmír vzniknúť vo vnútri čiernej diery. · 5 min čítaniaK téme
Čierne diery sú poriadne „neporiadni jedáci“. Časť hmoty, ktorú priťahujú, vyhodia späť do vesmíru · 4 min čítania
Čo ak pred Veľkým treskom už niečo existovalo? Niektoré čierne diery môžu byť staršie než náš vesmír · 3 min čítania
Červie diery mali byť skratkou cez vesmír: Stali sa slepou uličkou fyziky, alebo môžu v skutočnosti existovať? · 5 min čítaniaToto by ti nemalo ujsť
V tele zvláštneho morského tvora objavili neznámu baktériu. Má vlastnosť, ktorú vedci zatiaľ nevedia vysvetliť · 3 min čítania
Vedci možno vyriešili jednu z najväčších záhad Zeme. Z jej geologickej histórie záhadne zmizli stovky miliónov rokov · 3 min čítania
Nemci ukázali obrnené vozidlo, ktoré sa dokáže maskovať ako iný stroj. Drony má ničiť 30 mm kanónom · 4 min čítaniaĎalšie správy
Američania chcú zo 42-ročného bombardéra urobiť nosič hypersonických rakiet. Boeing sľubuje až dvojnásobnú nosnosť · 4 min čítania
Kde nájdeš uložené heslá v Samsung telefóne? Väčšina ľudí ich hľadá na nesprávnom mieste · 3 min čítania
Psychopati majú vyššiu šancu na druhé rande, hovoria vedci. Toto je na nich najpríťažlivejšie · 3 min čítania
Nie je USB-C ako USB-C. Dva rovnaké káble môžu mať obrovský rozdiel v rýchlosti aj nabíjaní · 4 min čítania
Vedci vytvorili obrovský diamant s priemerom 20 centimetrov. Môže pomôcť vyriešiť jeden z najväčších problémov AI čipov
Netflix v najbližších dňoch pridá 10 noviniek. Prichádza netradičná Popoluška aj dokument o škandáloch televíznych kazateľov











Ako správne prikrmovať vtáky v zime: Náhle prerušenie dopĺňania kŕmidla im môže byť v mrazoch osudné
Na Slovensko prenikne v pondelok a utorok arktický vzduch, vo štvrtok môže priniesť sneženie
Chystáte sa v nedeľu do Tatier? Nad 1800 metrov platí lavínové nebezpečenstvo, pozor na previaty sneh
Ukrajina a Británia budú spoločne vyrábať drony so stredným a dlhým doletom
Ďalšie napätie medzi spojencami: Hegseth uvalil obmedzenia na vojenskú spoluprácu s Kanadou
Dánsko vyzvalo krajiny EÚ na zvýšenie tlaku na Rusko po odhalení pokusu o atentát v Kodani
Čínske automobilky na trhu končia už po 1 roku. Často sú stratové
Rozsiahle uzávery tunela Sitina! Kedy zatvoria najvyťaženejší tunel na Slovensku?
Nové Lamborghini Temerario Spyder má 920 koní a strechu, ktorú sme pri tejto značke ešte nevideli
Tesla Cybercab dorazila na Slovensko! Auto bez volantu a pedálov si môžete pozrieť naživo
Hongqi HS5 výrazne zlacnelo. Veľké SUV s pohonom 4×4 stojí menej ako 38 tisíc eur
Nové elektrické BMW M3: automobilka konečne odhalila prvé technické detaily
Mercedes eActros 600 ide okolo sveta. Na 45 000 km plánuje najviac 80 nabíjaní
Elektrické rolby Prinoth s pohonom Scania sľubujú až 5 hodín práce
Renault T High Ultimate Edition: Iba 30 kusov pre celú Európu
Kia PV5 Chassis Cab dostane väčšiu batériu aj výkonnejší motor
Fuso eCanter rozváža potraviny po Bratislave. Naftu nepotrebuje ani na chladenie
Autonómny nákladiak zásobuje Lidl. Nemá kabínu ani vodiča
Holandské stíhačky F-35 pristávali na fínskej diaľnici. Pripravujú sa na deň, keď nepriateľ zničí ich základne
Švédsky Gripen mal nad Poľskom povolenie zostreliť ruskú strelu. Pilotovi zabránilo počasie
Bosnianski Srbi zostrelili americkú F-16. Pilot šesť dní jedol mravce a skrýval sa v lese, kým ho zachránili mariňáci
Ruská loď napojená na ministerstvo obrany horí vo Fínskom zálive. Podľa Moskvy ju zasiahli drony, prúd ju zaniesol do fínskych vôd
Robot vypustil roj dronov a tie samy zaútočili na cieľ. Americká armáda testovala v Nemecku zbrane budúcnosti
Nemci chcú útočiť z vesmíru. Kapsuly na obežnej dráhe by mohli zasiahnuť cieľ kdekoľvek na Zemi do hodiny
Petra Vajdová mu zmenila život: Tomáša Sitkeya dnes pozná celé Slovensko
Bývalá hviezda (43) Televíznych novín prekvapuje: Na móle len v sexi spodnej bielizni
Harrison Ford (84) a Calista Flockhart (62) neskrývajú vášeň ani po rokoch: Na verejnosti ako zamilovaní pubertiaci
Demi Moore, Charlize Theron či Anne Hathaway: Tieto krásky sa kvôli filmu vzdali svojej koruny krásy
Vedci vyvinuli „slaný“ gél, ktorý dokáže ukladať teplo. V budúcnosti by mohol výrazne znížiť účty za energie
Vedci vytvorili obrovský diamant s priemerom 20 centimetrov. Môže pomôcť vyriešiť jeden z najväčších problémov AI čipov
Homo erectus bol oveľa odolnejší, než sme si mysleli. Nový objav naznačuje, že prežil o 200-tisíc rokov dlhšie
Obezita neškodí mužom a ženám rovnako. Vedci odhalili, čo sa v ich tukovom tkanive deje odlišne
Antarktické ľadovce sa rúcajú rýchlejšie, než vedci čakali. Obávaný domino efekt sa však nemusí dostaviť
Vedci možno vyriešili jednu z najväčších záhad Zeme. Z jej geologickej histórie záhadne zmizli stovky miliónov rokov
Vedci objavili horniny staré takmer 4 miliardy rokov. Naše predstavy o tom, ako sa formovala Zem, možno boli nesprávne
Psychopati majú vyššiu šancu na druhé rande, hovoria vedci. Toto je na nich najpríťažlivejšie
Vedci poslali správu cez tehlovú stenu pomocou gravitácie. Nepotrebovali Wi-Fi, rádiové vlny ani kábel
Môžeme pomocou liekov spomaliť starnutie? Rozsiahla analýza ukázala, čo skutočne funguje
Podvody s GTA VI zaplavili internet. Lákajú na lacnejšiu hru aj nevydanú PC verziu, no môžu ti vybieliť účet
Nemecko bije na poplach. Kybernetické hrozby dosiahli kritickú úroveň, hackeri získali vďaka AI nové schopnosti
Samsung konečne pridáva ochranu, ktorú majitelia Galaxy roky žiadali. Skryje aj tvoje súkromné správy
Čínski hackeri zdokonalili nebezpečný malvér. Dokáže sa ukryť v počítači a potichu kradnúť citlivé údaje
Nový Android vírus Bazuka ti podstrčí falošnú obrazovku telefónu. Kým nič netušíš, môže ti kradnúť heslá aj peniaze
Nový Android malvér ArcticRAT dokáže ukradnúť PIN a zamknúť ti telefón. Na krádež bankových údajov využíva aj AI model Grok
Čo všetko o tebe vie Google Gemini? Takto si pozrieš jeho pamäť a odstrániš informácie, ktoré si zapamätal
FBI bije na poplach. Hackeri majú v rukách nebezpečný AI nástroj, ktorý dokáže preniknúť do systému za menej než 3 hodiny
V Google Play odhalili vyše 1 900 podvodných aplikácií. Dostali sa do viac než 500-tisíc zariadení, toto sú najrozšírenejšie