Populárna anti-aging kombinácia liekov spôsobila vážne poškodenie mozgu myší. Vedci teraz varujú pred rizikom, ktoré sa doteraz prehliadalo
Látky, ktoré sa v anti-aging výskume spájajú s odstraňovaním starých buniek, narazili v mozgu na nečakaný problém.
Na papieri to vyzerá ako elegantný trik proti starnutiu. Dasatinib a quercetín majú pomáhať telu zbavovať sa starých buniek, ktoré podporujú zápal a zhoršujú fungovanie tkanív. Lenže keď túto kombináciu otestovali výskumníci z University of Connecticut na zdravých myšiach, narazili na problém, ktorý v anti-aging debate rozhodne nepôsobí ako drobný detail. V mozgu zvierat sa začal strácať myelín, teda ochranný obal nervových vlákien.
Myelín si môžeš predstaviť ako izoláciu na elektrickom kábli. Kým drží, signál prechádza rýchlo a presne. Keď sa poškodí, komunikácia medzi nervovými bunkami sa začne rozpadávať. Presne tento typ poškodenia vedci pozorovali po podaní kombinácie D+Q, pričom najhoršie na tom boli mladé myši.
Kombinácia D+Q sa pritom testuje v desiatkach klinických štúdií pre rôzne choroby od cukrovky po Alzheimerovu chorobu.
Liekový kokteil mal odstrániť staré bunky, no v mozgu narazil na iný problém
Kombinácia dasatinibu a quercetínu patrí medzi senolytiká, teda látky, ktoré majú z tela odstraňovať senescentné bunky. To sú bunky, ktoré už nefungujú naplno, ale zároveň úplne nezmiznú. V tkanivách môžu podporovať zápal a prispievať k tomu, že orgány sa s vekom opravujú horšie. Základná myšlienka znie, že ak sa zbavíš starých buniek, telo bude fungovať lepšie.
Lenže mozog na túto kombináciu zareagoval inak, než vedci čakali.
Neprehliadni
„Keď tento kokteil podáme zvieraťu, či už mladému alebo starému, myelín sa poškodí a začne miznúť. U mladých zvierat je to dokonca horšie,“ hovorí imunológ Stephen Crocker z University of Connecticut School of Medicine.
Myelín obaľuje nervové vlákna a umožňuje, aby sa signály v nervovej sústave šírili rýchlo a presne. Keď sa táto izolácia poškodí, nervy nemusia prenášať informácie správne. U človeka sa to môže prejaviť necitlivosťou, bolesťou, problémami s chôdzou, ale aj poruchami myslenia či pamäti. Strata myelínu patrí aj medzi hlavné znaky roztrúsenej sklerózy, hoci samotná príčina tejto choroby je zložitejšia.
Oligodendrocyty nezomreli, no prestali robiť svoju najdôležitejšiu prácu
Vedci preto išli o krok hlbšie. Nestačilo im vidieť, že myelín v mozgu myší ubudol. Chceli zistiť, čo sa stalo s bunkami, ktoré ho majú vyrábať a opravovať. Ide o oligodendrocyty, teda bunky, bez ktorých by nervové vlákna zostali podobne nechránené ako kábel bez izolácie.
Tu prišlo prekvapenie. Oligodendrocyty po pôsobení kombinácie D+Q hromadne neumierali. Problém bol iný, zostali na mieste, ale prestali sa správať ako zrelé bunky schopné udržiavať myelín. V laboratórnych kultúrach mali menej myelínového proteínu, boli jednoduchšie tvarované a pripomínali skôr nezrelú verziu buniek, ktoré svoju hlavnú úlohu ešte nezvládajú naplno.
„Máme podozrenie, že tieto lieky bunkám berú energiu, ktorú potrebujú. Bunky na to reagujú tak, že sa zjednodušia a vrátia sa do mladšieho, no menej funkčného stavu,“ vysvetľuje Crocker.
Štúdia zároveň ukázala, že v bunkách sa zapli gény spojené so stresom endoplazmatického retikula. To je časť bunky, ktorá pomáha spracúvať proteíny. Keď je preťažená, bunka spustí núdzový režim známy ako unfolded protein response. Inak povedané, nejde o okamžitú bunkovú smrť, ale o vnútorný stres, ktorý môže bunku prinútiť obmedziť svoju prácu.
Poškodený myelín môže vedcom ukázať, čo sa deje pri roztrúsenej skleróze
Výskumníci pôvodne chceli zistiť, či môžu pomocou D+Q obnoviť mozgy myší s príznakmi roztratenej sklerózy. Výsledok bol opačný, ale možno ešte užitočnejší. Ak lieky dokážu napodobniť procesy, ktoré sa dejú pri roztratenej skleróze, môžu slúžiť ako nový model pre výskum. To by mohlo pomôcť pochopiť, prečo sa pri tejto chorobe myelín stráca a možno aj to, ako by sa dal obnoviť. Vedci teraz pracujú na tom, či sa poškodené bunky dokážu zotaviť. Ak áno, mohlo by to otvoriť cestu k novým spôsobom liečby roztratenej sklerózy.
D+Q totiž u zdravých myší vytvorila stav, ktorý v niečom pripomína problém pozorovaný pri roztrúsenej skleróze. Nie preto, že by tieto lieky priamo spôsobovali túto chorobu, to štúdia netvrdí. Dôležité je niečo iné. Oligodendrocyty zostali prítomné, no stratili schopnosť správne udržiavať myelín. Takýto typ funkčného zlyhania môže byť pre vedcov cenný, pretože im umožňuje skúmať demyelinizáciu bez toho, aby bola založená len na odumieraní buniek.
Inými slovami, neúspech experimentu sa môže zmeniť na nový výskumný nástroj. Ak vedci presne pochopia, prečo sa tieto bunky po zásahu D+Q dostali do stresu a prestali robiť svoju prácu, môžu lepšie porozumieť aj tomu, čo sa deje v mozgu pri roztrúsenej skleróze. Ďalšou otázkou je, či sa takto poškodené bunky dokážu vrátiť späť do funkčného stavu.
Preventívne užívanie D+Q môže mať riziko, ktoré výskum doteraz prehliadal
Kombinácia D+Q má v anti-aging výskume silnú povesť práve preto, že cieli na senescentné bunky. Lenže táto štúdia ukazuje, že rovnaký zásah nemusí byť v každom tkanive rovnako neškodný. Mozog nie je tukové tkanivo ani pečeň. Bunky v centrálnej nervovej sústave pracujú v mimoriadne citlivej rovnováhe. Ak sa naruší ich energetika alebo spracovanie proteínov, následky sa nemusia prejaviť ako okamžitá bunková smrť, ale ako tiché zlyhávanie funkcie.
Práve preto autori štúdie upozorňujú, že pri preventívnom používaní tejto kombinácie je potrebná opatrnosť. Nejde o dôkaz, že D+Q poškodzuje mozog ľudí rovnako ako mozog myší. Taký záver by bol predčasný. Výsledky však ukazujú, že pri látkach skúmaných proti starnutiu nestačí sledovať len to, či odstraňujú staré bunky. Rovnako dôležité je vedieť, čo robia s bunkami, ktoré majú v mozgu udržiavať myelín.
Celý objav tak nie je len varovaním pred nekritickým nadšením z anti-aging liekov. Je aj pripomienkou, že omladzovanie buniek nie je jednoduché stlačenie tlačidla reset. Bunka sa môže správať mladšie, no zároveň horšie. A práve tento paradox teraz stavia vedcov pred nepríjemnú otázku: kde je hranica medzi liečbou starnutia a zásahom, ktorý mozgu zoberie časť jeho vlastnej ochrany?
