AI už nahrádza ľudí v práci, no nemusí ti zobrať tú tvoju. Výskum ukázal kľúčovú schopnosť, ktorú ak si osvojíš, o prácu neprídeš
Generatívna AI mení pracovný trh, no nemusí ľudí len nahrádzať. Výskum ukazuje, že rozhodujúca bude dôvera, kritické používanie nástrojov a schopnosť zamestnancov prispôsobiť sa.
Rýchly nástup generatívnej umelej inteligencie mení pracovný trh tempom, ktoré mnohých zneisťuje. Nástroje schopné písať texty, analyzovať dáta či vytvárať vizuálny obsah dnes prenikajú do kancelárií, firiem aj kreatívnych odvetví. Spolu s nimi však prichádza aj otázka, ktorá rezonuje naprieč spoločnosťou. Teda či budú ľudia ešte potrební. Odpoveď, ktorú ponúka nová dizertačná práca z Fínska, nie je jednoznačne pesimistická.
Fínsky výskum realizovaný na Univerzite vo Vaase naznačuje, že kľúčom k budúcnosti práce nebude len samotná technológia, ale aj postoj ľudí k nej. Autor práce Zhe Zhu sa zameral na to, ako generatívna AI mení fungovanie organizácií aj každodennú skúsenosť zamestnancov. Z jeho zistení vyplýva, že rozhodujúcim faktorom je dôvera. Nie tá slepá, ale vyvážená.
Pracovníci, ktorí vnímajú umelú inteligenciu ako nástroj spolupráce, nie ako konkurenciu, vykazujú vyššiu mieru zapojenia do práce. Takýto prístup im zároveň pomáha lepšie sa adaptovať na meniace sa podmienky a budovať stabilnejšie kariéry. Naopak, tí, ktorí technológiu odmietajú alebo sa jej obávajú, riskujú, že zostanú na okraji rýchlo sa meniaceho trhu práce. Zjednodušene povedané, treba sa vedieť prispôsobiť.
Zaujímavým zistením je aj to, že samotný strach nemusí byť vždy negatívny. Pocit ohrozenia môže paradoxne fungovať ako impulz k učeniu a zlepšovaniu sa. Zamestnanci, ktorí si uvedomujú, že bez nových zručností môžu stratiť konkurencieschopnosť, častejšie siahajú po vzdelávaní a experimentujú s novými nástrojmi. V praxi tak vzniká tlak, ktorý urýchľuje technologickú adaptáciu.
Umelá inteligencia zásadne mení pracovné prostredie, no sama o sebe nestačí
Podobný pohľad prezentoval aj šéf technologickej spoločnosti NVIDIA Jensen Huang. Podľa neho nejde len o to, že by umelá inteligencia automaticky nahrádzala ľudí ako takých. Skôr ide o to, že výhodu získavajú tí, ktorí sa naučia nové nástroje efektívne využívať. Inými slovami, konkurenciou nemusí byť samotný stroj, ale kolega, ktorý ho ovláda lepšie.
Neprehliadni
Otázka dôvery však nie je čiernobiela. Ak zamestnanci technológii dôverujú bez výhrad, môžu prehliadnuť chyby alebo nepresnosti vo výstupe. Generatívna AI totiž napriek veľkému pokroku nie je neomylná a jej výsledky si často vyžadujú kontrolu. Na druhej strane, úplné odmietanie týchto nástrojov znamená nevyužitý potenciál a zbytočné zaostávanie. V podstate treba nájsť zlatú strednú cestu.
Významnú úlohu preto zohrávajú samotné organizácie. To, ako firmy pristúpia k implementácii umelej inteligencie, môže rozhodnúť o tom, či bude prínosom alebo problémom. Nestačí len zaviesť nové technológie. Je potrebné vytvoriť aj jasné pravidlá ich používania, zabezpečiť ochranu dát a riešiť etické otázky spojené s automatizáciou rozhodovania.
Zhu vo svojom výskume upozorňuje, že úspešná integrácia AI si vyžaduje systematický prístup. Spoločnosti by mali uvažovať nad premyslenou implementáciou, pričom dôležitá je aj spolupráca s odborníkmi z akademického prostredia či technologického sektora. Autor preto navrhuje osemkrokový rámec, ktorý má firmám pomôcť prejsť od experimentovania k zmysluplnému a účelovému využívaniu generatívnej AI. Takýto prístup pomáha minimalizovať riziká a zároveň maximalizovať prínosy.
Vďaka AI môžu zaniknúť staré pozície, aby mohli vzniknúť nové
Z dlhodobého hľadiska sa pritom črtá zásadná zmena v tom, ako bude práca vyzerať. Umelá inteligencia sa postupne stáva neoddeliteľnou súčasťou pracovných procesov, nielen nejakým doplnkovým nástrojom. Hovorí sa o takzvanom AI-native prostredí, v ktorom sú technologické riešenia prirodzene integrované do každodenných činností. Inými slovami, AI nebude stáť bokom ako samostatná aplikácia, ktorú si raz za čas otvoríš. Bude priamo zabudovaná do spôsobu, akým sa rozhoduje, plánuje, píše, analyzuje alebo komunikuje.
Podľa Zhua ide o transformáciu porovnateľnú s novou priemyselnou revolúciou. Niektoré profesie zaniknú alebo sa výrazne zmenia. Popri tom však vzniknú nové pracovné príležitosti. Rozvíjať sa budú najmä oblasti spojené s dátami, digitálnou infraštruktúrou, dátovými centrami, vývojom technológií a digitálnymi službami. Zmena tak v podstate nebude znamenať koniec práce, ale jej predefinovanie.
Čo z toho celého teda vyplýva pre zamestnanca? Nemal by sa báť nových technológií, ale nemal by im ani bezhlavo veriť. Život je neustále sa meniaci svet. To sa týka aj práce. Možno práve vďaka zavádzaniu umelej inteligencie môžeš u teba v práci naskočiť na novú vlnu a posunúť sa kariérne vpred. Pomocou nej si môžeš v konečnom dôsledku uľahčiť prácu, zrýchliť rutinné úlohy alebo sa inšpirovať. Samozrejme, v rozumnej miere.
Napríklad v mnohých redakciách sa už umelá inteligencia používa. Niektoré ju využívajú vo veľkej miere, iné opatrnejšie. Výhodou je, že pomerne dobre dokáže pomôcť s kontrolou textu, navrhnúť nápady alebo ukázať, kde by sa dal text rozšíriť. Takisto môže pomôcť pri hľadaní informácií, len ich treba vždy overovať. Nie je to náhrada úsudku, ale nástroj, ktorý môže výrazne urýchliť prácu.
