Nový GLP-1 liek podobný Ozempicu pomohol ľuďom za 36 týždňov schudnúť až 12,1 % hmotnosti
: Vedci otestovali nový GLP-1 liek na obezitu v tabletke. Aleniglipron pomohol ľuďom za 36 týždňov schudnúť v priemere až 12,1 % hmotnosti.
GLP-1 lieky sa za posledné roky stali jedným z najväčších prielomov v liečbe obezity. Najznámejším príkladom je semaglutid, ktorý sa predáva pod značkou Ozempic na liečbu cukrovky a Wegovy pri obezite. Veľa podobných liekov sa však stále podáva injekčne, čo nemusí vyhovovať každému. Nová štúdia publikovaná v časopise Nature Medicine prináša výsledky ďalšieho kandidáta, ktorý sa užíva ako klasická tableta.
Volá sa aleniglipron. Pri najvyššej testovanej dávke schudli účastníci po 36 týždňoch v priemere 12,1 percenta svojej pôvodnej hmotnosti. V pokračovaní štúdie hmotnosť u časti pacientov klesala ďalej.
V čom sa aleniglipron líši od Ozempicu
Aleniglipron patrí podobne ako semaglutid medzi GLP-1 agonisty. Napodobňuje hormón GLP-1, ktorý tlmí hlad, zvyšuje pocit sýtosti a podporuje uvoľňovanie inzulínu.
Rozdiel je v samotnej molekule. Semaglutid je peptid a tráviaci trakt ho pri bežnom prehltnutí ľahko rozkladá. Preto sa mnohé GLP-1 lieky pichajú. Existujú aj tabletkové formy semaglutidu, aleniglipron je však chemicky odlišný. Patrí medzi takzvané malé molekuly – syntetické látky, ktoré sa dajú spracovať do bežnej tablety.
Nie je teda prvým GLP-1 liekom v tablete. V USA už FDA schválila perorálny semaglutid aj ďalší liek z kategórie small-molecule, orforglipron. Pri alenigliprone môže byť výhodou najmä výroba. Malé molekuly sa dajú produkovať vo väčšom objeme jednoduchšie a potenciálne lacnejšie než peptidové lieky.
Neprehliadni
Robert Kushner z Northwestern University Feinberg School of Medicine, jeden zo spoluautorov štúdie, upozorňuje aj na spôsob užívania. Aleniglipron možno vziať s jedlom aj bez jedla. Malé molekuly by sa podľa neho mohli jednoduchšie kombinovať s ďalšími liekmi.
Čím vyššia dávka, tým väčší úbytok hmotnosti
Štúdia ACCESS sledovala 230 dospelých s obezitou alebo nadváhou na 38 pracoviskách v USA. Bola randomizovaná, dvojito zaslepená a placebom kontrolovaná. Priemerný vek účastníkov bol 49,8 roka, BMI dosahovalo 39,5 kg/m² a ženy tvorili 54 percent skupiny.
Pacienti dostávali cieľovú dávku 45, 90 alebo 120 mg aleniglipronu raz denne. Dávku zvyšovali každé štyri týždne. Hlavná časť skúšania trvala 36 týždňov.
Najlepšie dopadla skupina so 120 mg. Schudla v priemere o 12,1 percenta. Pri 90 mg išlo o 10,7 percenta a pri 45 mg o 9,0 percenta. Placebo skupina stratila v priemere 0,8 percenta hmotnosti.
Po zohľadnení zmeny v placebo skupine vychádzal pri najvyššej dávke rozdiel 11,3 percentuálneho bodu. Túto hodnotu uvádza štúdia ako hlavný placebom korigovaný výsledok.
Pri dávke 120 mg schudlo aspoň 5 percent svojej hmotnosti 86 percent účastníkov. Sedemdesiat percent sa dostalo cez hranicu 10 percent a 38 percent schudlo najmenej 15 percent.
Pacientom zároveň klesol systolický krvný tlak, HbA1c, teda ukazovateľ dlhodobej hladiny cukru v krvi, a zápalový marker hsCRP. Pri tukoch v krvi sa žiadny výrazný posun nenameral.
Ani po deviatich mesiacoch sa váha nezastavila
Po skončení hlavnej časti mohli účastníci pokračovať v otvorenej fáze štúdie, kde už vedeli, že dostávajú aktívny liek.
V 56. týždni dosahoval priemerný celkový úbytok hmotnosti 13,3 percenta v pôvodnej 45 mg skupine, 16,2 percenta pri 90 mg a 15,3 percenta pri 120 mg.
Išlo však len o priebežné výsledky. V čase analýzy ešte nie všetci účastníci dosiahli 56. týždeň, preto sa nedajú porovnávať s ukončenou 36-týždňovou časťou úplne rovnako. Vedci však ani po 36 týždňoch nevideli, že by sa pokles hmotnosti už zastavoval.
Žalúdok potrápilo najmä zvyšovanie dávky
Vedľajšie účinky pripomínali ďalšie GLP-1 lieky. Objavovala sa nevoľnosť, hnačka, vracanie či zápcha. Väčšinou išlo o mierne alebo stredne silné ťažkosti a postupom času ich ubúdalo.
Niektorým pacientom museli pre vracanie dávku znížiť alebo liečbu na čas prerušiť. Po opätovnom nasadení sa vracanie vo väčšine prípadov nevrátilo.
Pre nežiaduce účinky prestalo aleniglipron užívať 10,4 percenta účastníkov. Najviac problémov sa objavovalo na začiatku pri zvyšovaní dávky. Výskumníci nezaznamenali poškodenie pečene spôsobené liekom ani pretrvávajúce zvýšenie pečeňových enzýmov.
V pokračovaní štúdie preto dávkovanie upravili. Ľudia, ktorí dovtedy dostávali placebo, začínali po prechode na aleniglipron na 2,5 mg namiesto 5 mg a ďalšie dávky zvyšovali po menších krokoch. Pri priebežnom vyhodnotení v tejto skupine nikto liečbu pre nežiaduce účinky neukončil a neobjavilo sa ani vracanie. Nevoľnosť však naďalej trápila takmer 40 percent účastníkov.
Výsledky nemusia platiť rovnako pre každého
Štúdia mohla zachytiť viac tráviacich ťažkostí aj preto, že si ich účastníci pravidelne zapisovali do elektronického denníka. Zaznamenali tak aj mierne problémy, ktoré by pri bežnej návšteve lekára možno vôbec nespomenuli. Nevoľnosť hlásila dokonca aj približne pätina ľudí užívajúcich placebo.
Žien bolo v štúdii menej než býva pri podobných skúšaniach zvykom – pri GLP-1 liekoch pritom v priemere chudnú viac než muži. Veľká časť účastníkov bola biela a všetkých 38 pracovísk ležalo v USA. Výsledky preto nemusia vyzerať rovnako v každej populácii.
Aleniglipron nikto neporovnával priamo so semaglutidom či tirzepatidom. Porovnávať percentá z rôznych štúdií je zradné, pretože sa líšia dĺžkou, dávkovaním aj profilom pacientov.
Štúdiu financovala spoločnosť Structure Therapeutics, ktorá aleniglipron vyvíja. Firma sa podieľala na návrhu skúšania, zbere a analýze dát aj na príprave vedeckého článku. Viacerí autori sú jej zamestnancami a ďalší uviedli finančné alebo odborné väzby na farmaceutické firmy.
„Neobjavili sa žiadne nové obavy týkajúce sa bezpečnosti lieku. Zároveň sme našli dávku, ktorá sa javí ako účinná. V tretej fáze skúšania ju budeme zvyšovať ešte pomalšie, aby ju pacienti lepšie znášali,“ povedal Kushner.
Ďalším krokom bude fáza III. Výskumníci chcú začínať dávkou 2,5 mg namiesto pôvodných 5 mg a zvyšovať ju pomalšie. Aleniglipron je zatiaľ len experimentálnym liekom a nemá schválenie na liečbu obezity.
Nový kandidát to nebude mať ľahké. Tabletkové GLP-1 lieky už existujú. Rozhodovať preto môže cena, znášanlivosť aj jednoduchosť užívania. Najprv však musí väčšia štúdia potvrdiť, že výsledky z druhej fázy vydržia aj na podstatne väčšej skupine pacientov.
