Staroveké mesto Šimao ukrývalo temné tajomstvo. DNA odhalila, kto končil medzi obeťami
Analýza starovekej DNA z neolitickej osady Šimao ponúkla vedcom detailný pohľad do minulosti.
Nová analýza starovekej DNA priniesla doteraz najpodrobnejší pohľad na jednu z najvýznamnejších neolitických osád v Číne. Výskumníci preskúmali genetické pozostatky ľudí, ktorí žili v meste Šimao pred približne 4 000 rokmi, a odhalili informácie o ich pôvode, rodinných väzbách aj spoločenskom usporiadaní.
Výsledky štúdie publikoval vedecký časopis Nature. Výskum viedol profesor Fu Qiaomei z Inštitútu paleontológie stavovcov a paleoantropológie Čínskej akadémie vied spolu s odborníkmi z ďalších vedeckých inštitúcií.
Tím analyzoval genetické údaje zo 169 starovekých ľudských vzoriek zo Šimao a okolitých lokalít. Z nich 144 patrilo ľuďom, ktorí medzi sebou nemali blízky príbuzenský vzťah. Vedci na získanie výsledkov využili viac ako desať rokov práce a podrobnú analýzu jadrového genómu.
Šimao patrilo medzi najväčšie sídla svojej doby
Osada Šimao sa nachádza v provincii Šen-si na severe Číny. Vznikla približne pred 4 200 až 3 700 rokmi a patrila medzi najväčšie sídla neskorého neolitu v regióne.
Rozprestierala sa na ploche približne štyroch kilometrov štvorcových a mala kamenné opevnenie aj jasne rozdelené časti s rôznymi funkciami. Archeológovia už v minulosti zistili, že nešlo o obyčajnú dedinu, ale o spoločnosť s výraznými rozdielmi medzi jednotlivými skupinami obyvateľov.
Neprehliadni
Na mieste sa našli dôkazy o organizovanej spoločnosti, remeselnej výrobe aj rituálnych praktikách vrátane ľudských obetí.
„Šimao predstavuje jedno z najvýznamnejších sídiel neskorého neolitu v Číne a poskytuje dôležité informácie o vzniku zložitejších spoločností,“ uviedli vedci.
Jednou z hlavných otázok bolo, odkiaľ obyvatelia Šimao pochádzali. Vedci porovnali nové genetické údaje so staršími vzorkami DNA z rôznych častí Číny. Výsledky ukázali, že väčšina obyvateľov mala pôvod v miestnych skupinách, ktoré žili v oblasti približne o tisíc rokov skôr. Výskum zároveň odhalil silné genetické aj kultúrne väzby na kultúru Jang-šao.
Táto neolitická civilizácia sa rozvíjala najmä v oblasti sprašovej plošiny pri Žltej rieke a patrila medzi najvýznamnejšie kultúry starovekej Číny.
Zistenia naznačili, že obyvatelia Šimao nevznikli príchodom úplne novej populácie, ale nadviazali na staršie miestne skupiny. Vedci zároveň objavili spojenia s ďalšími komunitami, napríklad s ľuďmi spojenými s kultúrou Tchao-s’. Genetické stopy ukázali aj kontakty so skupinami zo stepí a s obyvateľmi južných oblastí, ktorí sa venovali pestovaniu ryže.
To naznačuje, že medzi rôznymi komunitami vtedajšej Číny existovali rozsiahle kontakty a výmena ľudí aj kultúrnych vplyvov.
DNA odhalila rodinné väzby aj spoločenskú hierarchiu
Vedci dokázali pomocou genetických údajov zostaviť rodokmene, ktoré zahŕňali až štyri generácie obyvateľov Šimao. Analýza ukázala, že spoločnosť mala výraznú úlohu mužskej rodovej línie. Rodinné väzby sa často sústreďovali okolo mužských predkov a ľudia pravdepodobne zostávali žiť v komunitách svojich otcovských rodín.
Takýto systém pomohol vedcom lepšie pochopiť, ako mohli fungovať prvé zložitejšie spoločnosti vo východnej Ázii.
Genetické údaje zároveň poskytli nový pohľad na záhadné nálezy ľudských lebiek pri východnej bráne Šimao. Archeológovia tam objavili približne 80 ľudských lebiek, čo predstavuje mimoriadne veľký počet v porovnaní s inými čínskymi lokalitami z rovnakého obdobia.
Doterajšie teórie predpokladali, že medzi obeťami pri rituáloch dominovali ženy. Nová genetická analýza však priniesla odlišný obraz. Výsledky ukázali, že približne deväť z desiatich obetovaných ľudí pri východnej bráne tvorili muži. Naopak, ženské pozostatky sa častejšie spojili s elitnými pohrebiskami, napríklad v oblastiach Huangčcheng-tchaj a Han-ťia-ke-tan.
„Genetické výsledky ukázali jasný rozdiel medzi mužskými a ženskými obeťami. Ich umiestnenie naznačuje, že rituály mali presne určené pravidlá,“ vysvetlili autori štúdie.
Podľa vedcov tak obetné praktiky v Šimao neboli náhodné. Rozdelenie podľa pohlavia a miesta nálezu naznačuje, že jednotlivé skupiny mali v rámci rituálov rozdielne úlohy.
Nový pohľad na vznik prvých štátov v Ázii
Výskum Šimao priniesol jeden z prvých priamych genetických pohľadov na to, ako mohli fungovať rané mocenské štruktúry vo východnej Ázii. Vedci získali nové informácie o pôvode obyvateľov, dedení moci aj fungovaní spoločenských vrstiev. Zároveň potvrdili, že kultúra Šimao nevznikla izolovane, ale bola súčasťou širšej siete kontaktov medzi rôznymi komunitami.
„Štúdia poskytla prvé priame genetické dôkazy o zložení vládnucich rodín a spoločenských vrstiev pri vzniku raných východoázijských štátov,“ uviedli výskumníci.
Staroveká DNA tak postupne umožňuje vedcom nahliadnuť do období, o ktorých doteraz rozhodovali najmä archeologické nálezy. Príbeh Šimao ukazuje, že už pred tisíckami rokov existovali spoločnosti s pevnou hierarchiou, zložitými vzťahmi a kontaktmi medzi vzdialenými regiónmi.
