Starodávna DNA vyriešila 500-ročnú záhadu Mediciovcov. Vedci odhalili, čo zabilo dvoch bratov zo slávneho rodu
DNA z rebier členov rodu Medici ukázala, že za ich záhadnou smrťou nestála otrava, ale malária. Vedci zároveň objavili neznámy renesančný kmeň parazita.
Rodina Mediciovcov ovládala renesančnú Florenciu bankami, politikou aj umením. Lenže v priebehu jedinej generácie záhadne zomrelo niekoľko jej členov na vysoké horúčky. Povesti o otrave arzénom pretrvali päť storočí. Vedci z Yale teraz vytiahli DNA priamo z rebier dvoch bratov a výsledky ukazujú, že za tragédiou stála skôr malária než vrah v rodine.
Kardinál Giovanni de’ Medici zomrel v roku 1562 vo veku 19 rokov. V tom istom mesiaci zomrela aj jeho matka Eleonora z Toleda a mladší brat Garzia. O dvadsaťpäť rokov neskôr, v roku 1587, zomrel veľkovojvoda Francesco I. de’ Medici spolu so svojou manželkou Biancou Cappello, a to v po sebe idúcich dňoch. Takáto zhoda okolností prirodzene živila špekulácie. Podozrenie padlo na Francescovho brata, kardinála Ferdinanda, ktorý s ním mal dlhodobý spor.
Staré rebrá ukryli odpoveď na päťstoročnú záhadu
Výskumníci z Yale v spolupráci s paleopatológmi z Univerzity v Pise odobrali štyri vzorky rebier. Tri patrili Francescovi, jedna Giovannimu. Z kostí extrahovali starú DNA a hľadali stopy viacerých druhov parazitov rodu Plasmodium, ktoré spôsobujú maláriu.
Najsilnejší genetický signál našli pri Giovannim. V jeho rebre zachytili DNA druhu Plasmodium falciparum, teda parazita, ktorý spôsobuje najnebezpečnejšiu formu malárie u ľudí. Pri Francescovi bol genetický signál slabší, no aj v jeho pozostatkoch vedci našli molekulárne stopy P. falciparum. Objavili tiež náznak druhého druhu, Plasmodium malariae. Samotná štúdia je však v tomto bode opatrná. Môže ísť o reálnu spoločnú infekciu, ale aj o technický dôsledok práce s veľmi malým množstvom poškodenej DNA.
Dobové záznamy dvorných lekárov opisujú u oboch bratov príznaky nazývané „febbre terzana“, teda horúčku, ktorá sa vracala približne každé tri dni. To je typický prejav malárie. Liečili ich púšťaním krvi, čo im pravdepodobne veľmi nepomohlo. Historické správy teda od začiatku ukazovali na maláriu, no bez genetického dôkazu zostávali špekulácie o otrave nažive.
Neprehliadni
„Teraz môžeme s vedeckou istotou povedať, že veľkovojvodu Francesca de’ Medici zabila malária, nie otrava,“ uviedla Valentina Giuffra, profesorka dejín medicíny na Univerzite v Pise a spoluautorka štúdie publikovanej v časopise iScience.
Giovanniho kmeň malárie predtým nikto nevidel
Výsledky priniesli aj niečo nečakané. Kmeň P. falciparum nájdený v kostiach kardinála Giovanniho obsahoval genetické odchýlky, ktoré vedci pri starých vzorkách doteraz nezaznamenali. Pri jednej z nich však autori upozorňujú na opatrnosť, pretože mohla vzniknúť poškodením DNA po smrti alebo chybou pri čítaní. Pri takto starej DNA je to bežné. Vzorky sú často degradované a proces sekvenovania sprevádza vyššie riziko omylov.
Aj tak ide o dôležitý nález. DNA z Giovanniho vzorky niesla typické znaky historického pôvodu. Fragmenty boli krátke a na ich koncoch sa objavili poškodenia, ktoré vedci pri dávnej DNA očakávajú. To posilňuje dôveru, že nejde o modernú kontamináciu, ale o skutočný genetický odtlačok parazita zo 16. storočia.
Podľa analýzy mohol Giovanniho kmeň súvisieť s líniami malárie, ktoré už kolovali na Apeninskom polostrove a inde v Európe. Vedci ho porovnávali so staršími vzorkami z Dolného Rakúska, južného Talianska, Francúzska, Španielska, ale aj s historickými vzorkami mimo Európy. Výsledok naznačuje, že P. falciparum sa v minulosti v Európe rozširoval a vetvil do nových variantov.
Malária bola pritom v strednom Taliansku endemická od antiky až do 20. storočia, keď ju z regiónu vytlačili eradikačné kampane. Pre dnešného človeka môže znieť zvláštne, že choroba, ktorú si spájame najmä s tropickými oblasťami, kedysi patrila aj k európskej realite. V močiaroch, pri pobreží a v oblastiach s ryžovými poľami mali komáre ideálne podmienky.
Vily, ktoré stáli na zlom mieste
Giovanni sa podľa historických správ nakazil počas cesty na toskánske pobrežie v roku 1562. Práve tam boli mokrade známou liahňou komárov. Francesco a jeho manželka zasa navštívili rodinnú vilu v Poggiu, ktorú obklopovali močaristé ryžové polia. Renesančné sídla obklopené stojatou vodou a teplom vytvárali ideálny inkubátor pre komáre.
Predchádzajúce imunologické analýzy tímu z Pisy už naznačovali prítomnosť P. falciparum u oboch bratov, no genetické potvrdenie chýbalo. Teraz je k dispozícii aspoň pri Giovannim veľmi presvedčivý dôkaz a pri Francescovi slabší, no historicky dobre zapadajúci signál. Spolu s dobovými lekárskymi záznamami to výrazne oslabuje predstavu, že za smrťou veľkovojvodu stál arzén a rodinný komplot.
Štúdia zároveň ukazuje, ako môže analýza starej DNA slúžiť nielen histórii, ale aj súčasnému výskumu. Malária stále zabíja. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie bolo v roku 2024 vo svete približne 282 miliónov prípadov malárie a 610-tisíc úmrtí.
Giovanniho nezvyčajný kmeň teraz vstupuje do databáz, ktoré sledujú evolúciu parazita naprieč storočiami. Patogény sa menia, adaptujú a šíria. Ukazuje sa, že za jednou z najznámejších renesančných záhad nestál premyslený rodinný komplot, ale choroba, pred ktorou vtedajšiu elitu nezachránil ani vplyv, ani bohatstvo Florencie.
