Vedci budú s ďalšou generáciou teleskopov hľadať život pri mŕtvych hviezdach
Zamerali sa na biele trpaslíky ktoré by mohli priniesť výsledky
V blízkej budúcnosti uzrú svetlo sveta pokročilé teleskopy, medzi ktoré sa radí aj vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba. Jednou z jeho úloh je hľadať biologické stopy v atmosférach exoplanét. Najnovšia štúdia hovorí, že planéty obiehajúce bielych trpaslíkov sú našou najlepšou šancou, píše Universe Today.
Biele trpaslíky sú pozostatkami hviezd, ktoré nemajú dostatočnú hmotnosť na zapálenie termonukleárnej reakcie. Keď hviezda prejde do fázy červeného obra, zhodí svoje vrstvy a ostane po nej len obnažené jadro, zložené prevažne z uhlíka a kyslíka. Toto obnažené jadro voláme biely trpaslík.
Podľa vedcov môžu biele trpaslíky ostať stabilné miliardy rokov. Počas tohto obdobia stále vyžarujú tepelnú energiu, ktorá zahrieva okolité planéty. Znamená to, že ak by sa na jednej z nich nachádzal život, ten nie je v kritickom ohrození a nemusí čeliť ani smrteľnému žiareniu.
Biele trpaslíky sú taktiež relatívne malé, vďaka čomu sa vedci nemusia popasovať s obrovskou žiariacou guľou a lepšie dovidia na planétu, ktorú sa snažia študovať. Vedci taktiež prišli s akýmsi „manuálom“ pre vesmírne teleskopy, vďaka ktorému budú vedieť rozpoznať planéty s potenciálnymi známkami života.
Šance na život
Hviezdy ako naše Slnko môžu byť príliš jasné a tým pádom znemožniť akékoľvek priame pozorovanie planét, ktoré ich obiehajú. Momentálne sa využíva takzvaná tranzitná metóda, ktorá sa spolieha na prechod planéty popred svoju domovskú hviezdu. V tom momente nastane zmena jasu hviezdy a súčasné kozmické prístroje majú šancu tieto planéty zachytiť.
Neprehliadnite
Biely trpaslík ako hviezda predstavuje svoju vlastnú sadu problémov. Keďže ide o malú hviezdu, tranzity planét sa pozorujú ešte ťažšie. Taktiež je menšia šanca, že planéta prejde presne medzi nami a hviezdou. Objavovanie planét okolo bielych trpaslíkov je pomerne nový smer, ktorým sa astronómia uberá. Nedávno sa podarilo astronómom objaviť disk trosiek, ktorý obiehal okolo bieleho trpaslíka. V roku 2015 sa podarilo objaviť rozpadajúci sa zárodok planéty a v roku 2019 prišli prvé dôkazy o planétach, obiehajúcich biele trpaslíky.
Vedci sú presvedčení, že časom nájdu viac dôkazov o planétach, ktoré žijú v prítomnosti bieleho trpaslíka.
„Hlavná otázka, ktorú si kladú vedci je, že či by dokázal život prežiť smrť hviezdy, ktorá predchádzala vzniku bieleho trpaslíka, alebo by začal odznova,“ hovorí Lisa Kaltenegger, riaditeľka inštitútu Carla Sagana.
Komentáre