Čo viedlo k prepuknutiu pandémií moru v prehistorických spoločnostiach?

Výskumníci z Inštitútu Maxa Plancka odhalili, že v prípadoch šírenia prehistorického moru s najväčšou úlohou zohrali úlohu domáce zvieratá.  

Približne pred 5 000 rokmi sa po celej Eurázii rozšírila záhadná forma moru, ktorá o 2 000 rokov neskôr zmizla. Tento záhadný rod „moru LNBA“, známy len z dávnej DNA, vedcov zmiatol, pokiaľ ide o jeho pravdepodobný zoonotický pôvod a prenos. V novej štúdii výskumníci tento staroveký mor po prvýkrát identifikovaný u zvieraťa. Tým zvieraťom bola 4-tisíc rokov stará domestikovaná ovca.  

Rôžne dôkazy poukazujú na to, že infekcie moru u ľudí aj u oviec pochádzajú z neznámeho divokého rezervoára. Ovce, ktoré boli v oblasti rozšírené, sa pravdepodobne dostali bližšie k tomuto rezervoáru. Nová štúdia ale poukázala na bližšie prepojenie domestikovaných zvierat a šírením jednej z najhorších baktérií v histórií ľudstva. Zároveň môžeme vďaka tomu lepšie zodpovedať, ako dokázal tento patogén tak úspešne infikovať ľudí naprieč tisíckami kilometrov a naprieč tisíckami rokov.  

História jednej z najhorších baktérií

Mor spôsobuje baktéria Yersinia pestis, ktorá má naozaj dlhú históriu. Ako ale hovoria autori štúdie, väčšina dnes známych ľudských patogénov má zoonotický pôvod. Čoraz viac dôkazov zároveň naznačuje, že množstvo infekčných chorôb sa objavili v období posledných 10-tisíc rokov, čo sa prekrýva s domestikáciou užitkových zvierat a domácich miláčikov. Autori štúdie hovoria, že čoraz bližšie vzťahy s týmito živočíchmi mohli byť zdrojom rôznych chorôb pre človeka.  

Výskum patogénov z prastarých živočíchov prostredníctvom DNA ponúka jedinečnú príležitosť skúmať, ako sa postupne objavovali ľudské infekčné ochorenia.  

“Mor patrí pravdepodobne k najsmrteľnejším zoonotickým ochoreniam, aké poznáme. Šíri sa prostredníctvom bĺch, ktoré žijú na potkanoch. Počas histórie zabil mor milióny ľudí, hlavne počas takzvanej Čiernej smrti, jednej z najhorších pandémií sveta, ktorá ľudstvo postihla v 14. Storočí. Počas nej mor vyhubil viac ako tretinu populácie Európy,” hovoria autori štúdie.  

Avšak, ešte pred veľkými historickými pandémiami, kolovala po celej Eurázii geneticky odlišná, prehistorická forma moru, ktorá sa objavila približne pred 5 000 rokmi. Dnes je známa ako línia z neskorého neolitu a doby bronzovej (LNBA), ktorá infikovala ľudskú populáciu takmer 3 000 rokov, než zmizla a pravdepodobne vyhynula. Prekvapujúce je, že línii LNBA chýba kľúčový genetický nástroj na prenos bĺch, akým disponujú historické aj moderné kmene moru, čo robí spôsob jej prenosu záhadným. 

Výskumníci vedeli, že za šírením tejto formy moru musí stáť iný živočích. Vedci sa pokúsili vyriešiť skladačku tým, že skúmali kosti a zuby domestikovaných zvierat z obdobia bronzovej doby. Kosti a zuby pochádzali z náleziska Arkaim v Rusku.  

“Arkaim bol súčasťou kultúrneho komplexu Sintashta a ponúkol nám skvelé miesto na hľadanie indícií moru: boli to prvé pastierske spoločnosti bez akéhokoľvek skladovania obilia, ktoré by prilákalo potkany a ich blchy a u predchádzajúcich sintashtských jedincov sa našli infekcie Y. pestis. Mohol by ich dobytok byť chýbajúcim článkom?“ Pýta sa doktor Taylor Hermes, jeden z autorov štúdie. 

Pravý pôvodca ale ostáva záhadou

Porovnanie starovekého genómu Y. pestis z ovce s inými starovekými a modernými genómami odhalilo, že genóm Y. pestis z ovce sa veľmi zhodoval s tým, ktorý infikoval človeka na neďalekom mieste v približne rovnakom čase. Autori štúdie hovoria, že ak by nevedeli, že pochádza od ovce, pravdepodobne by to považovali za ďalšiu ľudskú infekciu. 

Výskumníci ale dodávajú, že stále nemajú potuchy, z akého rezervoára sa baktéria dostala na ovce a následne na ľudí. Hovoria však, že jeho nájdenie bude ďalším cieľom ich výskumu. Nové zistenia v tomto odbore nám pomôžu pochopiť nielen ako sa mor vyvíjal, ale ako sa môžu vyvíjať budúce pandémie.