Výskumníci odhalili populáciu predkov, ktorá pred 2 000 rokmi záhadne zmizla. Po sebe nezanechali žiadne stopy, ani v DNA
Výskumníci odhalili veľmi záhadnú populáciu z Južnej Ameriky, ktorá bez stopy zmizla.
Výskumníci na základe DNA analýzy mnohých populácií lovcov-zberačov odhalili genetickú líniu, ktorá po sebe nenechala dnes žiadne stopy. Ide o populáciu z Kolumbie, ktorá zmizla pred približne 2-tisíc rokmi, informuje portál Live Science.
Autori štúdie naznačujú, že táto genetická línia by mohla poukazovať na významné kulturálne zmeny, ktoré sa odohrávali v tejto dobe. Výskumníci dlhú dobu predpokladali, že sa prví Američania dostali na kontinent pomocou pozemného mostu, ktorý sa vytvoril medzi Áziou a Severnou Amerikou pred najmenej 23-tisíc rokmi.
Hoci sa stále nevie, kedy presne osídlili naši predkovia Južnú Ameriku, najstaršie dôkazy o existencii ľudí na tomto mieste sú staré približne 14,5-tisíc rokov. Niektorí z raných domorodých obyvateľov, ktorí sa dostali do Južnej Ameriky, sa usadili na Altiplane, náhornej plošine neďaleko dnešnej Bogoty.
Výskumníci objavili populáciu, ktorá záhadne zmizla
Tento región prešiel niekoľkými kultúrnymi zmenami počas raného a stredného holocénu (pred 11 700 až 4 000 rokmi) a výskumníci už vedeli o vývoji typu keramiky, ktorá sa objavila počas obdobia Herrera, začínajúceho približne pred 2 800 rokmi. Ako sa však táto technológia dostala do oblasti, je stále predmetom diskusií.
Na preskúmanie starovekých pohybov obyvateľstva v regióne vedci sekvenovali genómy pomocou vzoriek z kostí a zubov 21 kostier z piatich archeologických nálezísk na Altiplane, pokrývajúcich obdobie 5 500 rokov. Zahŕňali sedem genómov z náleziska známeho ako Checua, datovaného 6 000 rokov dozadu, deväť z obdobia Herrera spred približne 2 000 rokov, tri z obdobia Muisca, ktorých pozostatky pochádzajú spred 1 200 až 500 rokov, a dva z populácií Guane severne od Bogoty spred približne 530 rokov.
“Ide o prvý genóm prastarého človeka z Kolumbie, ktorý bol publikovaný,” hovorí spoluautor výskumu, Cosimo Posth.
Tím zistil, že genómy z náleziska Checua patrili relatívne malej skupine lovcov-zberačov. Ich DNA nie je obzvlášť podobná DNA domorodých severoamerických skupín. Nie je ani žiadnym starovekým či moderným populáciám v Strednej alebo Južnej Amerike.
„Naše výsledky ukazujú, že jedinci z Checua pochádzajú z najstaršej populácie, ktorá sa veľmi rýchlo rozšírila a diferencovala po celej Južnej Amerike,“ uviedla vo vyhlásení spoluautorka štúdie Kim-Louise Krettek.
Evolučná záhada
Výskumníci však ostali zarazení, keď zistili, že táto civilizácia odrazu zmizla, 4-tisíc rokov neskôr. Stopy ich DNA sa nenachádzali v neskorších populáciách, ktoré túto oblasť obývali. Výskumníci nedokázali nájsť potomkov týchto prvotných lovcov-zberačov. Zdá sa, akoby ich gény neboli predané ďalej.
“V praxi to znamená, že oblasť okolo Bogoty prešla v tej dobe kompletnou výmenou populácie,” hovoria autori štúdie.
Zistenia naznačujú, že kultúrne zmeny, ktoré nastali na začiatku obdobia Herrera, ako napríklad rozsiahlejšie používanie keramiky, priniesli do regiónu migrujúce skupiny zo Strednej Ameriky do Južnej Ameriky niekedy pred 6 000 až 2 000 rokmi.
Okrem technologických vymožeností, ako je keramika, ľudia tejto druhej migrácie pravdepodobne priniesli aj čibčianske jazyky na územie dnešnej Kolumbie. Vetvy tejto jazykovej rodiny sa dodnes hovoria v Strednej Amerike. Hovoriaci čibčianskymi jazykmi boli v čase európskeho kontaktu na Altiplane rozšírení a genetické markery spojené s ľuďmi, ktorí hovorili čibčianskymi jazykmi, sa tam prvýkrát objavili pred 2 000 rokmi.
Čibičianska línia sa mohla rozšíriť a miešať sa s inými skupinami, a to aj opakovane. Výskumníci hovoria, že na vytvorenie lepšieho obrazu potrebujeme viac štúdii. Tie by sa mohli zamerať na sekvenovanie genómov z oblastí Altiplano a okolia. Tieto výskumy by mohli pomôcť objaviť populácie z Centrálnej Ameriky, ktoré prišli do tohto regiónu a neskôr sa v ňom rozšírili.
Komentáre