Prečo sa Sovietsky zväz nedostal na povrch Mesiaca?
Vesmírny závod patrí k najznámejším mierovým konfliktom medzi dvoma krajinami
Vesmírny závod je pravdepodobne najznámejší mierový konflikt medzi Spojenými štátmi a bývalým Sovietskym zväzom. Spojené štáty nakoniec tento závod vyhrali tým, že sa ako prví dostali na povrch Mesiaca, v roku 1969. Veľa ľudí, ktorí sledovali priebeh od polovice 50. do 60. rokov verilo, že Sovietsky zväz má pomerne veľkú šancu poraziť Ameriku a dostať sa na Mesiac skôr. Prečo sa tak nestalo vysvetľuje aj YouTube kanál Curious Droid.
Pred ikonickým programom americkej NASA, Apollo, to bol Sovietsky zväz, kto viedol vo vesmírnom závode. Začalo to už misiou Sputnik 1, čo bola prvá umelá družica, ktorá odštartovala kozmickú éru ľudstva, v roku 1957. Následne vypustili do vesmíru niekoľko ďalších sond. V roku 1959 odštartovala sovietska sonda, ktorá sa dostala na obežnú dráhu Mesiaca a ako prvá zhotovila fotky odvrátenej strany. Išlo o misiu Luna 3. Zároveň to bol Sovietsky zväz, ktorý v roku 1961 dostal prvého človeka do vesmíru.
Vtedajší americký prezident, Kennedy, mal v roku 1962 prejav, v ktorom oznámil, že sa chystajú poslať prvého človeka na povrch Mesiaca. Cieľom amerického prezidenta bolo získať si podporu verejnosti. Vtedajší predseda rady ministrov Sovietskeho zväzu, Chruščov, neodpovedal na plány Spojených štátov. Chruščovov zámer nebol súperiť so Spojenými štátmi o to, kto sa prvý dostane na Mesiac. Zaujímavejším bol preňho vývoj interkontinentálnych balistických rakiet.
Sovietska misia na Mesiac
V Sovietskom zväze sa však našli iní, ktorí dlho plánovali misiu s ľudskou posádkou. Hlavný sovietsky vesmírny inžinier, Sergej Pavlovič Koroľov pracoval na týchto misiách dlhú dobu, avšak v roku 1964 bol tento projekt zverený niekomu inému, Vladimírovi Čelomejovi. Nedostatok skúseností však spôsobil, že príprava mesačnej misie prebiehala pomaly. Sovietske vedenie zároveň znepokojoval pokrok misií Apollo, čo spôsobilo hádky, týkajúce sa návrhov samotnej misie.
S príchodom Brežneva dostal Koroľov opäť kontrolu nad misiou na Mesiac. Cieľom Sovietskeho zväzu bolo pristáť na mesiaci do roku 1967, ešte pred Američanmi. Koroľov však potreboval dostatočne veľkú raketu na to, aby dokázala odniesť 95 ton nákladu. Tá sa mala volať N1 a mala byť rovnako veľká, ako americká raketa Saturn 5. Nastalo však niekoľko komplikácii, spojených s navrhovaním motorov, ktoré by dokázali raketu vyniesť do vesmíru.
Neprehliadnite
Nakoniec prišiel Sovietsky zväz s inovatívnym, no rizikovým riešením a až 21. februára 1969 došlo k prvému testu rakety N1. Ten sa skonči explóziou rakety. 3. júla 1969 bol naplánovaný štart druhej testovacej rakety, ktorý sa rovnako ako jej predchodca, skončil explóziou. 17 dní potom sa Niel Armstrong stal prvým človekom na Mesiaci. Sovietsky zväz vykonal ešte niekoľko testovacích štartov, ktoré všetky skončili explóziou rakety a v roku 1974 došlo k zrušeniu Mesačného programu.
Komentáre