SpravodajstvoVeda a výskum

Naša galaxia môže vyzerať úplne inak, než sme si mysleli

Nedávna štúdia sa bližšie pozrela na našu Mliečnu dráhu. Vďaka projektu GAIA máme nový pohľad na to, ako vyzerá.

Ak si predstavíme našu galaxiu, Mliečnu dráhu, vybaví sa nám predstava obrovského disku, v ktorom sa nachádza niekoľko miliárd hviezd, ktoré obiehajú viac-menej v jednej rovine. Táto predstava ale nie je úplne správna, hovorí YouTube kanál Insane Curiosity.

Dokazuje to aj výskum, ktorý bol nedávno publikovaný. V ňom vedci rozoberajú tvar našej galaxie, ale čo je dôležitejšie, priniesli aj 3D pohľad na Mliečnu dráhu. Tvrdia, že Mliečna dráha má zahnutý tvar, ktorý je výraznejší najmä na okrajoch. Hviezdy a plyny reagujú na tento ohyb rovnako, čo vedie vedcov k myšlienke, že za ohyb galaxie môže gravitačná sila. Okolo našej Mliečnej dráhy sa nachádza niekoľko menších, satelitných galaxií, ktoré môžu ovplyvňovať okraje našej galaxie. Pravdepodobnými kandidátmi sú trpasličia galaxia Sagittarius a Magellanove oblaky.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Tvar Mliečnej dráhy

K modelovaniu našej galaxie a jej tvaru pomohol vo veľkej miere prieskum GAIA. Ten sa zameriava na zmapovanie vesmíru a vytvorenie jeho 3D mapy. Prieskum GAIA zahŕňa informácie o takom množstve hviezd, že z nich dokážu astronómovia vytvárať modely našej galaxie a jej evolúcie. Vedci zistili, že ohyb našej galaxie má ešte jednu netradičnú vlastnosť. Každých 440-miliónov rokov sa premiestni na druhý okraj galaxie. Tomuto ohybu trvá dvakrát tak dlho premiestniť sa na druhú časť galaxie, než našej Slnečnej sústave obehnúť okolo jej jadra.

Ohyb našej galaxie sa presúva cez Mliečnu dráhu pomalšie, než je priemerná rýchlosť hviezd, obiehajúcich okolo stredu. Môže to znamenať aj to, že hviezdy, ktoré vstúpia do tohto regiónu sa dostanú nad, alebo pod galaktickú rovinu a potom sa zas vrátia na svoje miesto. Podľa modelov sa hviezdy v našej galaxii dokážu „zviesť“ na tomto ohybe, podobne ako surfer, ktorý jazdí na vlne. Vedci tiež zistili, že sa tento ohyb môže nachádzať od jadra galaxie vo vzdialenosti 8.87 kiloparsekov (pozn. redakcie: 1 parsek = 3.26 svetelných rokov). Naša Slnečná sústava sa nachádza vo vzdialenosti 8 kiloparsekov, čo znamená, že my sa v ohybe nenachádzame.

Vedci zatiaľ nepoznajú presnú príčinu toho, prečo má naša galaxia takýto netradičný tvar. Domnievajú sa, že za to môže zrážka s trpasličou galaxiou Sagittarius, ktorá sa odohrala pred troma miliardami rokov, ale v momentálnom štádiu ide len o dohady.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close