SpravodajstvoVeda a výskum

Najčernejšia planéta vo vesmíre čelí katastrofe: Aký osud ju čaká?

Nedávne pozorovania vedcov odhalili, že s planétou WASP-12b sa rozlúčime skorej, než sme si mysleli

WASP-12b je jednou zo zaujímavejších exoplanét, ktoré poznáme. Obieha okolo hviezdy, ktorá je o trochu väčšia ako Slnko a nachádza sa približne 1410-svetelných rokov od nás. Radí sa medzi takzvané „horúce Jupitery.“ Ide o druh planét, ktoré veľkosťou pripomínajú Jupiter, no nachádzajú sa extrémne blízko pri svojej hviezde a preto sú neuveriteľne horúce, píše portál Science Alert. Čo však je na tejto planéte fascinujúce? Je to najtmavšia planéta, akú poznáme. Podľa vedcov je černejšia ako asfalt. 

WASP-12b to má v živote ťažké. Odkedy sme ju objavili bolo jasné, že sa nenachádza v najlepšej pozícii. Jeden obeh jej trvá približne deň a vďaka jej extrémnej blízkosti jej hviezda, okolo ktorej obieha, kradne atmosféru. To však nebude dôvod jej smrti, tvrdia vedci. Tí si všimli, že obežná dráha planéty sa rozpadá oveľa rýchlejšie, než sa na prvy pohľad zdalo. Znamená to, že už za 2.9-miliónov rokov skončí exoplanéta v útrobách horúcej hviezdy.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Nezvratný osud

Prípad tejto nešťastnej exoplanéty je však oveľa zaujímavejší. Podľa súčasných modelov planetárnej formácie by planéty, podobné WASP-12b nemali vôbec existovať. Plynný obor sa nemôže vytvoriť v takej blízkosti od hviezdy, kvôli gravitácii, radiácii a intenzívnym solárnym vetrom. Tie by mali zabrániť akémukoľvek plynu nahromadiť sa na jedno miesto. Lenže horúce Jupitery existujú a vedci tam vonku našli niekoľko stoviek.

Zatiaľ však nie je známe ako vznikajú. Planéty, ktoré sa nachádzajú extrémne blízko pri hviezde sa však radia k tým najviac preskúmaným exoplanétam vo vesmíre. Vďaka ním môžu vedci skúmať slapové sily medzi hviezdou a planétou.

WASP-12b je jednou z planét, ktoré sa nachádzajú najbližšie, spomedzi všetkých objavených. Vďaka tomu bola perfektným predmetom štúdie. WASP-12b obehne svoju hviezdu raz za deň, čo znamená že vedci ju môžu dosť často študovať, pomocou tranzitnej metódy. Tranzitná metóda sa využíva vtedy, keď planéta prechádza popred svoju hviezdu.

Pozorovania sa začali v roku 2008, čo znamená, že vedci majú k dispozícii široké spektrum dát. V roku 2017 si však začali všímať niečo nezvyčajné. Jednotlivé tranzity planéty sa odohrávali s oneskorením, ktoré nebolo väčšie ako zlomok sekundy. Pre vedcov však išlo o dôležitú stopu. Jemné oneskorenie mohlo naznačovať zmenu obežnej dráhy planéty. Preto sa vedci rozhodli starostlivo preskúmať exoplanétu a potvrdili, že obežná dráha planéty sa rozpadá oveľa rýchlejšie.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close