Mali by sme dať umelej inteligencii telo? Lídri v odbore na to majú jednoznačnú odpoveď
Výskumníci sú toho názoru, že ak chceme AI modely posunúť bližšie k ľudskej inteligencii, mali by sme im dať telo.
Umelá inteligencia náš rok, čo rok, prekvapuje svojimi schopnosťami a mnohí experti sú presvedčení, že schopnosti AI modelov dosiahnu o pár rokov nepredstaviteľné výšiny. Keď sa ale hovorí o skutočnej všeobecnej umelej inteligencii, takej, ktorá sa skutočne svojimi uvažovacími schopnosťami blíži ku nám, jedna otázka sa objavuje znova a znova.
Naša inteligencia totiž nevychádza len z našej mozgovej kapacity, ale aj z praktických skúseností. Vieme, že keď vyhodíme loptičku do vzduchu, tak tá sa nám po čase vráti späť do ruky. Zároveň vieme aj to, že ak ju hodíme prisilno, loptička sa môže odraziť od stropu a padnúť na zem rýchlejšie.
Tieto poznatky sú výsledkom ako nášho rozumu, tak aj praktických skúseností. Roky sme využívali naše ruky ako nástroje, preto vieme, čo s nimi môžeme robiť alebo čo dokážeme realisticky uniesť. Vieme, ako môžu naše ruky ovplyvňovať fyzický svet okolo nás. Ak omylom drgneme do pohára, pohár spadne na zem a rozbije sa.
Umelá inteligencia je dokonalá v tom čo robí, ale momentálne nemá schopnosť pochopiť, ako reálny svet funguje. Mohla miliónkrát čítať o tom, že vankúše sú mäkké, no nikdy si žiaden nemohla chytiť. Odborníci preto teoretizujú, že ak by umelá inteligencia mala vlastné robotické telo, cez fyzické interakcie so svetom okolo seba by mohla získať ďalšiu úroveň inteligencie.
Nové vedecké výskumy začínajú demonštrovať, ako veľké jazykové modely bez tela nedokážu konzistentne generovať rozumné kroky, ak sa ich úloha stane príliš komplexnou. Nie že by ostali stáť na určitom bode, no tieto modely sa kompletne zrútia, aj s dostatkom výpočtovej sily.
Neprehliadni
Ako sa učíme nové veci
Ako informuje portál News Atlas, súčasné LLM modely nemajú konzistentné uvažovacie procesy. To, ako sa dopracujú k riešeniu problému nemá nejakú konzistentnú internú logiku. Zároveň platí, že čím komplexnejší problém, tým menej úsilia umelá inteligencia vyvíja. Jednoducho povedané, výskumníci tvrdia, že AI zatiaľ nerozmýšľa ako človek.
Výskumníci dlhodobo využívali pri vyvíjaní umelej inteligencie model GOFAI (pozn. Good Old-Fashioned Artifical Intelligence). Základom tohto modelu bolo vybudovať inteligenciu a vedomie cez spracovanie symbolov. Tento model ale v reálnom svete úplne pohorel.
Neskôr výskumníci začali pracovať s myšlienkou, že vedomie nie je len o mozgu, no je rozložené po celom tele. Centrálnou myšlienkou tejto hypotézy je, že vedomie vzniká kombináciou našich činov, zmyslov a rozmýšľania. Inými slovami povedané, náš mozog sa učí aj na základe toho, čo robíme v skutočnom svete a s čím sa stretneme.
“Ak máme ľudského robota a objaví sa prekážka, musíme ho trošku preprogramovať. Zvieratá a ľudia toto preprogramovanie nepotrebujú. Naše koleno spolupracuje a s nerovným terénom sa vysporiadame mechanicky. Toto je nová forma inteligencie, v rámci ktorej môžu byť určité prvky vedomia outsourcované do tela,” hovorí Cecilia Laschi, jedna z vedúcich vedcov v jemnej robotike.
Keď sa na to pozrieme z tohto uhla pohľadu, inteligencia skutočne nie je o rýchlejších čipoch alebo väčších AI modeloch. Je o schopnosti interakcie so svetom.
Umelá inteligencia sa posunie len v robotickom tele
Výskumníci vysvetľujú, že ak chceme v budúcnosti vyspelejšiu umelú inteligenciu, musíme jej da telo, najlepšie mäkké a adaptovateľné telo. Väčšina života na Zemi sa učí pohybom, pádmi a opakovaním. Práve interakciou s okolitým svetom sme sa dokázali naučiť vysporiadať sa s chaotickým svetom. Ide o niečo, s čím má umelá inteligencia problém do dnešného dňa.
“Vieme, že jablko je jablko nie preto, lebo by sme si naštudovali ako vyzerá, ale preto, lebo sme jedno držali v ruke, nejaké nám spadlo, skúšali sme ho stlačiť a pozorovali, ako hnije,” tvrdí Laschi.
Dať AI možnosť interagovať s našim svetom môže byť cesta, ako vyvinúť v umelej inteligencii ešte väčšiu, takmer ľudskú, inteligenciu.
