Čo sú to zážitky na prahu smrti a prečo vznikajú?
Stovky zaznamenaných prípadov v drvivej väčšine popisujú rovnaké pocity
Zážitky na prahu smrti nastávajú, keď si človek prejde život-ohrozujúcou udalosťou, akou je napríklad infarkt, šok, alebo pád či explózia. Zaznamenaných prípadov sú stovky a všetky spájajú isté podobnosti, ako napríklad ústup bolesti, pozorovanie svetla na konci tunela, alebo odpojenie sa od tela a vznášanie sa vesmírom.
„Umieranie je jednoduché. Pozrel som sa na smrť a už to viem. Ak by som mal zomrieť, bolo by to pre mňa veľmi jednoduché. Najjednoduchšia vec, akú som kedy urobil,“ popisoval tento pocit mladý Ernest Hemingway po tom, ako ho zasiahol šrapnel počas prvej svetovej vojny.
Čo však spôsobuje zážitky na prahu smrti? Štatisticky každý desiaty pacient, ktorý v nemocnici prežije zástavu srdca popisuje tento druh zážitku. Ide o silné, niekedy až mystické príhody, ktoré natrvalo menia životy každého, koho zasiahnu. V tomto prípade nemožno hovoriť čisto len o výplode fantázie, pretože všetky zaznamenané prípady zdieľajú široké spektrum podobností. Ústup bolesti, svetlo na konci tunela, stret s milovanými, alebo stretnutie sa s anjelmi. Niekomu doslova prebehne život pred očami. Možno teda hovoriť o akomsi narušení citu pre čas a priestor. Píše o tom portál Scientific American.
Štúdia z roku 2017, ktorú vykonali dvaja výskumníci z univerzity vo Virgínii sa pýtala otázku, či možno zostrené vnímanie, spolu s poškodenou mozgovou funkciou priradiť k ľudskej predstavivosti. Tieto dve charakteristiky idú ruku v ruke, keď človek prežíva zážitok na prahu smrti. Výsledky výskumu ukazujú, že ľudia si tieto zážitky pamätajú oveľa jasnejšie, než skutočné, či vymyslené situácie. Podobné mystické zážitky boli zaznamenané aj v prípade požitia psychoaktívnych látok, akými sú napríklad LSD, alebo DMT.
Brániaci sa mozog
Určiť presný postup mozgu, ktorý prežíva zážitok na prahu smrti je zložité, najmä kvôli počtu spôsobov, akým môže dôjsť k jeho poškodeniu. Štúdiou prípadov, kedy sa pacientovi zastavilo srdce ale môžeme do istej miery získať predstavu, čo sa môže diať. Srdce sa dá znovu naštartovať, a tak smrť v modernej medicíne znamená zastavenie mozgových funkcií. Keď sa do mozgu nedostane krv a kyslík, pacient do minúty odpadá. Distribúcia elektrických impulzov sa narušila a mozog je ako mesto, v ktorom sa ulicu po ulici zhasínajú svetlá.
Niektoré neuróny v mozgu však napriek nedostatku živín stále fungujú, aspoň na chvíľu. Presne vtedy môžu vznikať rôzne predstavy, ktoré tvoria jadro zážitkov na prahu smrti. Keď sa vypne celý mozog, kvôli nedostatku energie, myseľ a vedomie sú vyčerpané. Ak sa podarí dodať doňho kyslík a krv, opäť sa naštartuje a prúd predstáv pokračuje. S návratom vedomia sa dostavuje aj zmätok, či dezorientácia.
Neprehliadnite
Otázka, prečo sa myseľ rozhodne v prípade hrozby straty života vyvolávať blažené pocity, namiesto paniky ostáva záhadou. Možno sú takéto druhy zážitkov bežné pre veľa druhov smrti, v prípade že nie je myseľ otupená látkami proti bolesti. Vedomie, stále pripútané k umierajúcemu telu, navštívi „súkromnú verziu neba“, či pekla ešte predtým, než sa poberie na druhý svet.
Komentáre