Cez atmosféru Venuše kamery nevidia. Ako to dokázala sonda Magellan?
Táto misia bola v mnohých ohľadoch prelomová
Planéta Venuša je známa aj ako „zlá dvojička Zeme.“ Obe planéty sú si veľkosťou, ale aj hmotnosťou, podobné. Existuje však jeden zásadný rozdiel, ktorý tieto dve planéty rozdeľuje. Zem má prívetivé podmienky pre život, zatiaľ čo povrch Venuše je hotovým peklom. Vyššie, vo vrchných častiach atmosféry je už situácia lepšia, hoci nie úplne dokonalá.
Atmosféra Venuše predstavuje aj iné problémy, hovorí YouTube kanál SciShow Space. Vďaka hustým oblakom astronómovia dlhú dobu nevedeli, čo sa pod touto hrubou vrstvou atmosféry ukrýva. To sa zmenilo v roku 1990, keď sa k Venuši dostala jedna z misií americkej NASA, Magellan. Práve vďaka nej mali astronómovia možnosť preštudovať skalnatý povrch planéty.
Vedci si v tom čase uvedomili, že optické kamery nedokážu nazrieť až na povrch Venuše, no radar to dokáže. Využíva totiž mikrovlny a taktiež rádiové vlny. Tieto vlny majú dostatočnú dĺžku na to, aby sa v atmosfére nerozptýlili.
Radary
Práve vďaka radarovým pozorovaniam je dnes už známe, že Venuša rotuje opačne, ako ostatné planéty Slnečnej sústavy. Lenže aj ten najlepší radar môže snímať povrch len s rozlíšením jedného, či dvoch kilometrov. Všetko menšie by bolo radarom prehliadnuté. Preto k tejto planéte smerovalo niekoľko sond. Príkladom je americká misia Mariner, alebo sovietska Venera. Tieto sondy mohli študovať len malú časť povrchu.
Vtedy prišla na rad misia Magellan. Jej hlavnou úlohou bolo použiť radar na zmapovanie väčšej časti povrchu Venuše a to sa presne podarilo. Misia štartovala z vesmírneho raketoplánu Atlantis a k planéte sa dostala za 15 mesiacov. Sonda obiehala planétu od severného póla k južnému. Každým jedným obehnutím sondy sa planéta otočila kúsok okolo svojej osi. Vďaka tomu dokázala sonda každým obehnutím zmapovať novú časť povrchu. Ku koncu misie sonda pokryla celý povrch planéty 6-krát.
Neprehliadnite
Po prvých troch obehoch mala sonda Magellan zmapovaných 98% povrchu planéty. Po ďalších troch obehnutiach sa zamerala na meranie gravitačnej sily Venuše. Potom nastal koniec misie. V októbri 1994 ukončila americká NASA misiu Magellan a sonde bolo rozkázané padnúť na povrch planéty. Krátko po vstupe do atmosféry bola zničená. Priniesla však najkompletnejšiu mapu Venuše, aká sa nám podarila vytvoriť.
Komentáre