VIDEO: Ukrajina zasiahla ďalšiu kľúčovú ruskú rafinériu aj základňu Engels. Obe miesta zachvátili požiare

Ukrajinské drony zasiahli Saratovskú rafinériu, základňu Engels aj ďalšie ruské ciele. Útok sprevádzali požiare a možné škody na kľúčovej technológii.

ukrajinsky utok na Saratovsku rafineriu
Zdroj: exillenova_plus viac Jürgen Nauditt / x.com

V noci na 2. augusta zasiahli ukrajinské sily hneď niekoľko cieľov hlboko v Rusku. Požiare vypukli v Saratovskej ropnej rafinérii aj na vojenskom letisku Engels, ktoré Rusko využíva pre svoje strategické bombardéry. Ukrajinský generálny štáb zároveň informoval o zásahu ropného skladu v Kalužskej oblasti a objektu na prípravu útočných dronov pri meste Navľa.

Generálny štáb neuviedol, aké stroje pri útoku použili. Medzi verejne známe ukrajinské drony s dlhým doletom patria napríklad Liutyi, Bober či FP-1. Nejde o klasické FPV drony, ktoré operátor vedie až k cieľu. Po štarte zvládnu väčšinu trasy autonómne podľa vopred naprogramovaných bodov – kombinujú satelitnú navigáciu s inerciálnymi senzormi a niektoré novšie modely aj s machine vision. Palubná kamera porovnáva terén s uloženými mapami v reálnom čase, takže dron môže pokračovať v lete aj v oblastiach, kde Rusko silno ruší GPS signál. Pri útoku na Saratov však zatiaľ nebol potvrdený žiadny konkrétny typ.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Saratovská rafinéria nie je žiaden okrajový cieľ. Podľa ukrajinskej strany ide o jeden z najväčších rafinérskych podnikov v Povolží s projektovanou kapacitou približne 7 miliónov ton ropy ročne. Závod sa podieľa na zásobovaní ruského vojensko-priemyselného komplexu a ozbrojených síl palivom. Rozsah škôd zatiaľ nie je známy.

„Pokračujeme v uplatňovaní našich dlhodobých sankcií voči ruským zariadeniam, ktoré slúžia vojnovému úsiliu a financujú agresiu.“, uviedol prezident Zelenskyj v súvislosti s útokom.

Analýza projektu Dnipro OSINT naznačuje, že útok mohol zasiahnuť jednotku ELOU-AVT-6 s kapacitou približne 6 miliónov ton ropy ročne. Ide o jeden z hlavných uzlov na začiatku spracovania. Bez elektrického odsoľovania a primárnej destilácie nemôžu nadväzujúce časti rafinérie fungovať naplno.

Ak oheň zasiahol automatizáciu jednotky, oprava sa výrazne skomplikuje. Nestačí vymeniť poškodené potrubie – do prevádzky treba vrátiť snímače, ovládanie ventilov, bezpečnostné okruhy aj riadiace systémy DCS či PLC. Európske sankcie pritom obmedzujú vývoz kľúčových technológií potrebných pri rafinácii. Náhrady sa síce dajú zohnať alebo vyrobiť, no obnova elektroniky a opätovné odskúšanie systému môže trvať podstatne dlhšie než samotná výmena kovu.

Z dostupných záberov zatiaľ nemožno spoľahlivo určiť, čo presne horelo a aké veľké škody útok spôsobil. Ukrajina konkrétne zasiahnuté zariadenie oficiálne nepotvrdila.

Engels zasiahol ďalší úder. Základňa strategických bombardérov opäť horela

Letisko Engels zasiahli ukrajinské drony opakovane už od začiatku plnohodnotnej ruskej invázie. Tentoraz ukrajinský generálny štáb informoval o zásahu a následnom požiari priamo v areáli základne.

Engels patrí medzi hlavné centrá ruského strategického letectva. Rusko ho využíva pre bombardéry Tu-95MS a Tu-160, z ktorých odpaľuje strely s plochou dráhou letu proti ukrajinským mestám a infraštruktúre.

Po operácii Spiderweb v júni 2025 ruské velenie veľkú časť strategických lietadiel rozptýlilo na vzdialenejšie letiská. Engels však nestratil význam. Bombardéry tam môžu servisovať, vyzbrojovať a pripravovať pred ďalšími útokmi.

Základňa sa stala cieľom aj v noci na 16. júla 2026. Prezident Volodymyr Zelenskyj o deň neskôr oznámil, že ukrajinská bezpečnostná služba pri útoku zničila jeden strategický bombardér Tu-95.

OSINT analytici projektu AviVector následne zverejnili komerčný satelitný záber spoločnosti Planet Labs z 19. júla. Na mieste bolo vidieť Tu-95 s ťažko poškodenou zadnou časťou trupu. Snímka tak podporila ukrajinské tvrdenie o jeho zničení, hoci Rusko stratu bombardéra oficiálne nepotvrdilo.

Saratovský gubernátor Roman Busargin potvrdil, že drony spôsobili škody v Saratove aj Engelse. Ruská strana však rafinériu ani vojenskú základňu priamo nespomenula. Busargin hovoril iba o poškodenej civilnej infraštruktúre a zásahu záchranných zložiek.

Útok mal aj civilné obete. Podľa gubernátora zahynuli pri zásahu obytného domu v Engelse dvaja ľudia.

Zábery zverejnené miestnymi a OSINT kanálmi zachytávali rozsiahle požiare a stĺpy hustého dymu, ktoré bolo vidieť z veľkej vzdialenosti. Samotné videá však nestačia na presné vyhodnotenie škôd vo vojenskej časti letiska.

Ukrajinci zasiahli palivo pre armádu aj miesto, odkiaľ štartovali drony

Nočná operácia sa neskončila pri Saratove. Ukrajinské sily zasiahli aj ropný sklad Ľudinovskaja v meste Ľudinovo v Kalužskej oblasti. Podľa ukrajinského generálneho štábu slúži na skladovanie a distribúciu palív a mazív, vrátane zásobovania ruských ozbrojených síl.

Ďalší úder smeroval do Brianskej oblasti, konkrétne do priestoru pri meste Navľa. Nachádzať sa tam mal objekt, kde ruské jednotky útočné drony skladovali, pripravovali a vypúšťali. Generálny štáb nezverejnil typy týchto strojov ani rozsah škôd.

Nešlo pritom o ojedinelý úder. Ukrajinské sily útočili na dronové jednotky aj deň predtým, 1. augusta. Zasiahli ich veliteľské stanovištia pri Oľchožemčugove v Kurskej oblasti, Berestku v Doneckej oblasti, Sičnevom v Dnipropetrovskej oblasti a Jablukove v Záporožskej oblasti.

Výpadky rafinérií nútia Moskvu zháňať benzín v zahraničí

Útoky na ruskú energetickú infraštruktúru pokračujú už dlhší čas a ich následky sa začínajú sčítavať. Výpadky rafinérií prispeli k problémom s dostupnosťou benzínu. Moskva preto obmedzila vývoz palív, zvýšila dovoz zo susedných krajín a začala hľadať dodávky aj ďalej od svojich hraníc.

Podľa agentúry Reuters oslovili spoločnosti Rosnefť, Gazprom Nefť a Lukoil indické rafinérie so žiadosťou o ďalší benzín. Najmenej jeden náklad s približne 42-tisíc tonami benzínu indického pôvodu už smeroval do Ruska cez obchodníkov a prekládku medzi tankermi.

Moskva sa tak dostala do nezvyčajného kolobehu. Indii predáva surovú ropu prepravovanú po mori, no zároveň od nej zháňa hotový benzín, pretože časť vlastných rafinérií nedokáže vyrábať naplno.

Zatiaľ nič nepotvrdzuje, že pri najnovšom útoku utrpeli škody samotné bombardéry Tu-95MS alebo Tu-160. Zásah však potvrdil, že ani základňa stovky kilometrov v ruskom zázemí nie je v bezpečí. Škody sa dajú opraviť. Otázkou zostáva, či na to Rusko dostane dosť času pred ďalším úderom.

Google News Pridajte si Vosveteit.sk ako preferovaný zdroj informácií na Google Pridať